Snímka z paluby sondy Mars Express ukazuje časť 1700 km dlhého a 65 km širokého pásu v severojužnom smere krížom cez marťanský Grand Canyon (Valles Marineris) zosnímaný z dvoch perspektív. TASR/AFP
Skleníkové plyny (oxid uhličitý, metán) sú pre Zem hrozbou. Ako napísal New Scientist, podľa štúdie NASA by pre Mars naopak mohli znamenať nádej. Dodávanie skleníkových plynov do atmosféry počas stoviek alebo dokonca tisícok rokov by červenú planétu rozmrazilo a ohrialo.
Čo znamená terraforming
Umelé plyny na báze fluóru by spôsobili globálne otepľovanie a vytvorili tak podmienky vhodné pre život. Aspoň to tvrdia vedci z Amesovho výskumného centra NASA v Kalifornii.
Súčasné podmienky na Marse sú pre život nehostinné. Teploty sa v noci na póloch pohybujú až do mínus 120 stupňov Celzia. Atmosférický tlak je tu oveľa nižší ako na Zemi, atmosféra je tenšia a gravitácia nižšia.
Aby tu mohol existovať život, vedci navrhli premenu Marsu na planétu podobnú Zemi v procese nazývanom terraforming. Kľúčovou súčasťou by bolo práve ohriatie atmosféry.
Štyri druhy plynu z fluóru
Podľa štúdie NASA možno vyrobiť štyri druhy plynu na báze fluóru z prvkov bežných na marťanskom povrchu. Fluór je dokonalým skleníkovým plynom absorbujúcim tepelnú energiu žiarenia. Navyše neničí ozón, na rozdiel od zlúčenín brómu a chlóru.
Použitím počítačových modelov vedci zistili, že plyn s názvom oktafluoropropán produkoval najväčšie oteplenie. Bol účinný aj v zmesi s inými plynmi. Prídavok tohoto plynu do atmosféry Marsu v objeme 300 ppm (počet častí na milión iných častí) by mohol spustiť skleníkový efekt vyparením polárneho ľadu, ktorý je z oxidu uhličitého. Nový skleníkový plyn by viedol k ešte väčšiemu a rýchlejšiemu topeniu a otepľovaniu. To by pomohlo zväčšiť atmosféru a zvýšiť jej tlak. Toto množstvo však predstavuje 25 700-násobok ročnej produkcie plynov na báze fluóru a uhlíka na Zemi.
Zrkadlá na obežnej dráhe
Niektoré z iných alternatív spočívajú v posypaní pólov prachom absorbujúcim slnečné žiarenie alebo umiestnení veľkých zrkadiel na obežnú dráhu, ktoré by odrážali žiarenie späť na Mars. Podľa vedcov z Amesovho centra by však bolo pridanie plynu efektívnejšie ako tieto možnosti. "Oživenie Marsu a štúdium jeho vývoja by prinieslo pochopenie našej vlastnej evolúcie a schopnosti života adaptovať sa a rozvíjať sa na iných planétach," hovorí vedúca štúdie Margarita Malinova.
Vesmírny vandalizmus?
Terraforming má veľa kritikov, ktorí zohľadňujú etickú stránku veci.
"Zmeniť inú planétu na náš obraz je v princípe možné, ale neobhajoval by som to," hovorí Andrew Coates z University College v Londýne. Coates sa zúčastňuje na projekte Mars Express a analyzuje procesy, vznikajúce pri vzájomnom pôsobení medzi slnečným vetrom a atmosférou Marsu. Podľa jeho názoru by to bol vesmírny vandalizmus. Aspoň dovtedy, kým nepochopíme podmienky potrebné pre minulý a súčasný život na Marse a nebudeme si na sto percent istí, že tam teraz žiadny život nie je.
Iný názor má Robert Zubrin, prezident Mars Society v Colorade, ktorej cieľom je pripraviť prvú posádku pre let na Mars. "Toto sú myšlienky 20. storočia, ako riešiť problémy konca 21. storočia a začiatku 22. storočia," tvrdí Zubrin. Nová štúdia teda iba ukazuje, že ohrievanie Marsu naznačeným spôsobom by mohlo byť možné. (der)
Táto snímka z Mars Expressu ukazuje vrcholček vulkánu Albor Tholus v oblasti Elysium. Kráter má priemer 30 km a hĺbku 3 km. O pozemských vulkánoch už tušíme, že sa spolupodieľali na vzniku života. Či by však rovnaký výsledok mal aj pokus vytvoriť na červenej planéte umelú atmosféru, to je zatiaľ naozaj vo hviezdach. FOTO - REUTERS/ESA
