SME

Celá pravda o ekologickom dosahu tsunami v juhovýchodnej Ázii

Správam o tsunami, ktoré zničilo juhovýchodnú Áziu, pochopiteľne dominovali príbehy o smrti, utrpení a fyzickom zničení infraštruktúry. Človek však nebol sám, kto pocítil ich dosah. Tsunami postihlo aj ekosystémy a ďalšie živočíšne druhy.

Srílanský rybár hádže sieť do mora v Cheddi Palayan, okolo 230 km východne od Kolomba. Aj toto je riešenie kritickej situácie v rybolove po tsunami. FOTO - TASR/AP

Správam o tsunami, ktoré zničilo juhovýchodnú Áziu, pochopiteľne dominovali príbehy o smrti, utrpení a fyzickom zničení infraštruktúry. Človek však nebol sám, kto pocítil ich dosah. Tsunami postihlo aj ekosystémy a ďalšie živočíšne druhy.

Fotografie a videozábery v médiách zachytávali stromy zmetené vlnami a premáčanú krajinu. Ďalšie správy sa zmieňovali o divej zveri, ktorá deštrukcii unikla, pretože jej inštinkt napovedal, aby sa pred príchodom tsunami uchýlila do vyšších polôh.

Plný rozsah ekologického dosahu tsunami však stále zostáva nedostatočne mediálne opísaný, a to napriek jeho zjavnej dôležitosti pre obnovu postihnutých oblastí i celkový stav tých, ktorí prežili.

Zničená podzemná voda

Skúsenosti z predchádzajúcich tsunami a iných veľkých povodní naznačujú, že ekologické škody, ktoré napáchajú, sú spojené s prienikom slanej vody do vody podzemnej a s miznutím či premiestňovaním pláží. Tsunami môže urobiť malé a nízko položené ostrovy neobývateľnými. Vegetácia v rozsiahlych nížinných pásoch môže utrpieť značné škody tým, že nad ostatnými rastlinnými druhmi prevládnu mangrovy a traviny odolné proti slanej vode. Pre vzácne živočíšne druhy so špecifickými reprodukčnými lokalitami (morské korytnačky) môže tsunami znamenať vyhynutie.

Škody, ktoré nevidieť

Avšak zatiaľ čo škody na životnom prostredí na súši možno vidieť, spustošenie morského prostredia zostáva skryté. Je očividné, že keď do koralových útesov narazia mimoriadne silné vlny, niektoré koraly sa odlomia. Ešte horšie však je, že povrch koralov je vysoko citlivý a hrozí im poškodenie od naplavenín a trosiek unášaných späť vodou ustupujúcou zo zatopenej súše.

Materiál unášaný späť do mora súčasne obsahuje živiny a stopové prvky, vhodné pre rozmnoženie planktónu, ktorým sa živia ďalšie morské živočíchy. Miestami, niekedy však aj v obrovskom meradle, vyvolávajú rázové vlny veľké zosuvy sedimentov na príkrych podmorských svahoch, ako sú pevninské šelfy.

Bližšie pri pobreží sa mnohé prírodné ekosystémy, najmä koralové útesy a mangrovy, stávajú prirodzenými tlmičmi nárazu a vlnolamami. Počas posledných niekoľkých desaťročí sa tieto ekosystémy vo väčšine krajín okolo Indického oceánu poškodili a zmenšili. Škody napáchané tsunami preto boli oveľa ničivejšie, ako keby tieto ekosystémy boli nedotknuté.

Rybárstvo sa tak rýchlo nespamätá

Divej faune a flóre sa možno bude dariť lepšie ako fyzickému prostrediu. To platí najmä o stavoch rýb, zdecimovaných vo veľkom meradle rybolovom. Iba na Srí Lanke zahynulo viac ako 13 000 rybárov a ďalších 5000 ich museli evakuovať, pričom 80 percent rybárskych lodí sa stratilo alebo bolo silne poškodených.

Na thajskom pobreží podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo tsunami zničilo 4500 rybárskych plavidiel, čo ohrozilo zdroj obživy pre 120 000 ľudí v tamojších dedinách.

Situácia na Sumatre je podobne pochmúrna a ešte horšia je možno na Maledivách, Lakadivách, Andamanoch a Nikobaroch, kde sa nestratili iba rybári a ich lode, ale zničené sú aj prístavy. Pozdĺž pobrežia indických štátov Ándhrapradéš a Tamilnádu zaniklo približne 30 percent rybolovných kapacít. Ťažké škody na rybárskom priemysle hlási tiež Mozambik, Somálsko a Tanzánia na africkej strane Indického oceánu.

Menej rybárov, viac rýb

Veľké straty rybolovných kapacít budú mať pri všetkých ďalekosiahlych spoločensko-ekonomických dôsledkoch na postihnutých ľudí významný a naopak prevažne priaznivý účinok na stavy rýb. Dôvod je prostý: pretože dnes väčšinu populácie rýb tvrdo ohrozuje nadmerný rybolov, bude menej rybárov znamenať viac rýb. Ďalším faktorom, ktorý stavom rýb prospeje, je nábožensky motivovaná váhavosť obyvateľov niektorých oblastí konzumovať morské ryby, ktoré sa podľa ich názoru živili ľudskými mŕtvolami odplavenými do mora.

Zameriavať sa na tieto ekologické dôsledky vo svetle obrovských strát na životoch a ľudského utrpenia môže pôsobiť kruto či bezcitne. Rovnako ako sa však svet pokúša na ľudskú tragédiu v juhovýchodnej Ázii civilizovane reagovať, musí sa tiež postaviť čelom k pokorujúcej amorálnosti prírody, a pochopiť ekologické dosahy, ktoré budú formovať životy ľudí, ktorí katastrofu prežili, aj ich potomkov.

© Project Syndicate 2005

Autor: ARNE JERNELÖV(Autor je profesorom environmentálnej biochémie, čestným akademikom a niekdajším riaditeľom Medzinárodného inštitút

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu