Dva vesmírne experimenty na palubách raketoplánu odhalili nečakané správanie rastlinného druhu v takmer nulovej gravitácii. Prebehli na palube raketoplánu Columbia. Prvý ešte v roku 1997, druhý počas nešťastného letu STS-107, ktorý sa 1. februára 2003 skončil katastrofou.
Tím rastlinných biológov na čele s Fredom Sackom z Ohijskej štátnej univerzity (USA) skúmal správanie machorastu rohozubu purpurového (Ceratodon purpureus) v podmienkach beztiaže. Rohozub purpurový je hojný aj u nás, rastie od nížiny až do hôr, najviac na okrajoch svetlých lesov, pri cestách a na spáleniskách. Vytvára súvislé purpurové koberce.
Ako Sack s kolegami oznámili v online vydaní časopisu Planta, v beztiaži rastie v pozoruhodných špirálach, orientovaných v smere pohybu hodinových ručičiek. Najprv ako priečky kolesa, ktoré sa následne zakrivia do oblúkov. To isté zistili aj experimenty na Zemi, simulujúce podmienky kozmického letu. V bežných podmienkach tie isté machorasty rástli normálne.
Zistilo sa to aj pri kultúrach machorastu pestovaných na Columbii. Po havárii sa totiž veľká časť príslušnej aparatúry našla na zemskom povrchu. Vedci napokon z 87 zachránených kultúr mohli použiť 11. Z nich desať vykazovalo nezvyčajný špirálovitý rast.
Očakávali náhodný, neorganizovaný rast, aký sa zistil pri všetkých ostatných rastlinách pestovaných v kozme. Prečo sa práve rohozub purpurový správal inak, zatiaľ nik nevie. Je to však spoľahlivo doložené. Astronauti pred návratom machorasty chemicky zafixovali, aby zastavili ich ďalší rast.
Gravitácia pri tomto machoraste očividne normálne maskuje základný rastový vzorec. Ten sa prejaví až v jej neprítomnosti.
(ur)
