Koralové útesy a pobrežné porasty, siahajúce až do vody (mangrovy) môžu do istej miery chrániť pobrežie pred prírodnými katastrofami. Ukázala to napríklad aj nedávna tragédia v juhovýchodnej Ázii. Tieto porasty, rovnako ako koralové útesy, sú však v súčasnosti na ústupe. Poukázali na to vedci koncom januára v Paríži na Medzinárodnej konferencii o biodiverzite.
Viac dôvodov na obavy
Na pokračujúce ohrozenie koralových útesov, ale aj ďalších ekosystémov upozorňuje aj súhrnná správa, ktorú vydal v decembri Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Správa ponúka nový pohľad na účinky klimatickej zmeny a vysvetľuje, prečo doterajšie štúdie podhodnotili jej vplyv. Autormi správy sú vedci z Wageningen University v Holandsku Rik Leemans a Arnold van Vliet. Obaja sa dlhodobo venujú účinkom zmeny klímy na ekosystémy. Podľa nich je teraz ešte oveľa viac dôvodov na obavy.
Je známym faktom, že globálna teplota sa zvýšila zhruba od začiatku uplynulého storočia v priemere o 0,7 stupňa Celzia. Menej zhody však už panuje v tom, nakoľko k tomu prispeli ľudia, koľko oteplenia nás čaká v budúcnosti a do akej miery sú ekosystémy schopné sa tomuto otepleniu prispôsobiť.
Dva extrémne názory
Jeden extrémny názor tvrdí, že klíma sa síce otepľuje, ale s minimálnym prispením človeka. Teda ani znižovanie emisií oxidu uhličitého nebude mať na vývoj klímy v budúcnosti prakticky žiadny vplyv. Druhý krajný pohľad je pod vplyvom názoru, že ak by sme aj teraz prestali vypúšťať akékoľvek emisie, už je vlastne neskoro. Príroda sa z toho síce dostane, ale možno už bez nás.
Ani správa WWF, publikovaná vlani v decembri, na optimizme nepridáva. Zatiaľ čo podľa poslednej správy IPCC (Medzinárodný panel o klimatickej zmene) je už oteplenie o dva stupne v priebehu storočia hranicou, ktorá je pre ekosystémy katastrofická, táto správa posúva kritickú hranicu ešte nižšie. Len na porovnanie: niektoré scenáre, napríklad tie, ktoré sa snažia zobrať do úvahy ťažko predvídateľný vplyv mrakov, predpokladajú možnú hornú hranicu oteplenia až 12 stupňov.
Nový pohľad
Doterajšie štúdie sa zameriavali najmä na to, ako ekosystémy reagujú na zmeny v priemernej teplote. Správa WWF však tento uhol pohľadu mení. Naznačuje, že ekosystémy reagujú skôr a rýchlejšie na extrémy počasia.
Zmeny priemerného počasia sú zväčša spôsobené výraznými výkyvmi v počasí. Súčasná zmena klímy v poslednom storočí (napríklad na severe Európy prší o 10 až 40 percent viac a na juhu až o 20 percent menej) navyše podstatne presahuje prirodzenú premenlivosť klímy za posledných tisíc rokov.
Leemans a van Vliet ďalej uvádzajú, že "rozsiahle ekologické dopady sú viditeľné v každej časti sveta a v každom ekosystéme". Niektoré druhy rastlín kvitnú až o 30 dní dlhšie a v nezvyčajnom období roku.
Niektoré živočíchy, najmä hmyz (napríklad kôrovec v Severnej Amerike), sa dramaticky rozšírili na území mnohých miliónov hektárov, zatiaľ čo iné druhy sú na ústupe (koraly, obojživelníky). V deväťdesiatych rokoch sa podpísal klimatický jav El Niňo pod katastrofálny nárast požiarov vlhkých tropických lesov. Určujúcimi faktormi týchto zmien sú teplé zimy, horúce letá, nadbytok zrážok a predĺžené suchá.
Logická odpoveď
Správanie sa živočíchov a ekosystémov, ktoré vedci pozorujú, je logickou odpoveďou na extrémne zmeny počasia. Keby sa klíma menila iba postupne, jej dopady by boli menej výrazné.
S novým pohľadom je zrejmejšie, že tradičný prístup sledovania účinkov zmeny klímy nestačí na presný odhad rozsahu a sily odpovede prírody. Podľa všetkého ekosystémy nebudú schopné prispôsobiť sa pokračujúcej zmene klímy v najbližších desaťročiach. Autori preto tvrdia, že treba obmedziť nárast globálnej teploty o 1,5 stupňa nad predindustriálnu úroveň, teda menej ako 0,05 °C za desať rokov. Problém však znie, ako to urobiť.
Možno, že holandskí vedci preháňajú. Veď práve Holandsko je krajinou, ktorá vzhľadom na svoju polohu môže na účinky globálneho otepľovania a topenie ľadovcov veľmi rýchlo doplatiť. Je však tiež možné, že už teraz sa pohybujeme na ozaj veľmi tenkom ľade my všetci. Ten sa čoskoro môže roztopiť ako snehy na Kilimandžáre. Podľa odhadov zmiznú do roku 2015. (der)
