WWF varuje pred účinkami zmeny klímy na svetové ekosystémy

Koralové útesy a pobrežné porasty, siahajúce až do vody (mangrovy) môžu do istej miery chrániť pobrežie pred prírodnými katastrofami. Ukázala to napríklad aj nedávna tragédia v juhovýchodnej Ázii. Tieto porasty, rovnako ako koralové útesy, sú však v ...

Koralové útesy a pobrežné porasty, siahajúce až do vody (mangrovy) môžu do istej miery chrániť pobrežie pred prírodnými katastrofami. Ukázala to napríklad aj nedávna tragédia v juhovýchodnej Ázii. Tieto porasty, rovnako ako koralové útesy, sú však v súčasnosti na ústupe. Poukázali na to vedci koncom januára v Paríži na Medzinárodnej konferencii o biodiverzite.

Viac dôvodov na obavy

Na pokračujúce ohrozenie koralových útesov, ale aj ďalších ekosystémov upozorňuje aj súhrnná správa, ktorú vydal v decembri Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Správa ponúka nový pohľad na účinky klimatickej zmeny a vysvetľuje, prečo doterajšie štúdie podhodnotili jej vplyv. Autormi správy sú vedci z Wageningen University v Holandsku Rik Leemans a Arnold van Vliet. Obaja sa dlhodobo venujú účinkom zmeny klímy na ekosystémy. Podľa nich je teraz ešte oveľa viac dôvodov na obavy.

Je známym faktom, že globálna teplota sa zvýšila zhruba od začiatku uplynulého storočia v priemere o 0,7 stupňa Celzia. Menej zhody však už panuje v tom, nakoľko k tomu prispeli ľudia, koľko oteplenia nás čaká v budúcnosti a do akej miery sú ekosystémy schopné sa tomuto otepleniu prispôsobiť.

Dva extrémne názory

Jeden extrémny názor tvrdí, že klíma sa síce otepľuje, ale s minimálnym prispením človeka. Teda ani znižovanie emisií oxidu uhličitého nebude mať na vývoj klímy v budúcnosti prakticky žiadny vplyv. Druhý krajný pohľad je pod vplyvom názoru, že ak by sme aj teraz prestali vypúšťať akékoľvek emisie, už je vlastne neskoro. Príroda sa z toho síce dostane, ale možno už bez nás.

Ani správa WWF, publikovaná vlani v decembri, na optimizme nepridáva. Zatiaľ čo podľa poslednej správy IPCC (Medzinárodný panel o klimatickej zmene) je už oteplenie o dva stupne v priebehu storočia hranicou, ktorá je pre ekosystémy katastrofická, táto správa posúva kritickú hranicu ešte nižšie. Len na porovnanie: niektoré scenáre, napríklad tie, ktoré sa snažia zobrať do úvahy ťažko predvídateľný vplyv mrakov, predpokladajú možnú hornú hranicu oteplenia až 12 stupňov.

Nový pohľad

Doterajšie štúdie sa zameriavali najmä na to, ako ekosystémy reagujú na zmeny v priemernej teplote. Správa WWF však tento uhol pohľadu mení. Naznačuje, že ekosystémy reagujú skôr a rýchlejšie na extrémy počasia.

Zmeny priemerného počasia sú zväčša spôsobené výraznými výkyvmi v počasí. Súčasná zmena klímy v poslednom storočí (napríklad na severe Európy prší o 10 až 40 percent viac a na juhu až o 20 percent menej) navyše podstatne presahuje prirodzenú premenlivosť klímy za posledných tisíc rokov.

Leemans a van Vliet ďalej uvádzajú, že "rozsiahle ekologické dopady sú viditeľné v každej časti sveta a v každom ekosystéme". Niektoré druhy rastlín kvitnú až o 30 dní dlhšie a v nezvyčajnom období roku.

Niektoré živočíchy, najmä hmyz (napríklad kôrovec v Severnej Amerike), sa dramaticky rozšírili na území mnohých miliónov hektárov, zatiaľ čo iné druhy sú na ústupe (koraly, obojživelníky). V deväťdesiatych rokoch sa podpísal klimatický jav El Niňo pod katastrofálny nárast požiarov vlhkých tropických lesov. Určujúcimi faktormi týchto zmien sú teplé zimy, horúce letá, nadbytok zrážok a predĺžené suchá.

Logická odpoveď

Správanie sa živočíchov a ekosystémov, ktoré vedci pozorujú, je logickou odpoveďou na extrémne zmeny počasia. Keby sa klíma menila iba postupne, jej dopady by boli menej výrazné.

S novým pohľadom je zrejmejšie, že tradičný prístup sledovania účinkov zmeny klímy nestačí na presný odhad rozsahu a sily odpovede prírody. Podľa všetkého ekosystémy nebudú schopné prispôsobiť sa pokračujúcej zmene klímy v najbližších desaťročiach. Autori preto tvrdia, že treba obmedziť nárast globálnej teploty o 1,5 stupňa nad predindustriálnu úroveň, teda menej ako 0,05 °C za desať rokov. Problém však znie, ako to urobiť.

Možno, že holandskí vedci preháňajú. Veď práve Holandsko je krajinou, ktorá vzhľadom na svoju polohu môže na účinky globálneho otepľovania a topenie ľadovcov veľmi rýchlo doplatiť. Je však tiež možné, že už teraz sa pohybujeme na ozaj veľmi tenkom ľade my všetci. Ten sa čoskoro môže roztopiť ako snehy na Kilimandžáre. Podľa odhadov zmiznú do roku 2015. (der)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

KOMENTÁRE

Sulík sa vyfarbil, ruské noviny ho vytočili

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.

Neprehliadnite tiež

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.

Biológovia objavili v mexickej jaskyni mikróby staré 50-tisíc rokov

Podľa vedkyne sú dané mikróby ako stroje času.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 709
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 529
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 915
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 166
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 772
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 177
  7. Jarné prázdniny pri mori? 3 996
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 930
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 749
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 416

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop