Washington 20. decembra (TASR) - Najväčšie vedecké úspechy v roku 2001 sa dosiahli na poli nanopočítačov. Uvádza to renomovaný americký časopis Science, ktorý vždy na konci roka zostavuje rebríček desiatich najväčších počinov vedy v uplynulých dvanástich mesiacoch.
Základný výskum v oblasti nanopočítačov tento rok podľa Science pozoruhodne pokročil. V januári sa vedcom podarila výmena informácií prostredníctvom nanovodičov s veľkosťou molekúl. Nanometer je pritom milióntina milimetra.
V novembri iný tým vedcov predstavil miniatúrne obvody, ktoré fungovali s molekulami. Tento vývojový skok by mohol otvoriť cestu pre malé, avšak veľmi výkonné a rýchle počítače, ktoré by napríklad mohli simultánne prekladať hovory alebo prenikať do útrob tela s cieľom diagnostikovať choroby. Takéto počítače sú zatiaľ hudbou ďalekej budúcnosti.
Ďalším dôležitým úspechom vedy je výskum vlastností RNA (ribonukleovej kyseliny), ktorá hrá dôležitú úlohu pri čítaní informácií v génoch. Najnovšie sa zistilo, že aj ľudská RNA môže niektoré gény "uspať".
Redakcia Science pripomína, že v roku 2001 sa podarilo prečítať kompletný genóm 60 živých organizmov, vrátane mnohých pôvodcov nebezpečných chorôb. Veľkú pozornosť vzbudilo vo februári zverejnenie takmer úplného genómu človeka.
Japonskí vedci vyvinuli tento rok kovové supravodiče, ktoré vedú elektrický prúd bez odporu už pri teplote mínus 234 stupňov Celzia. Komplexné uhlíkové zlúčeniny, tzv. buckyballs, to dokážu už pri mínus 156 stupňoch.
V roku 2001 sa dostal na trh Glivec, veľmi špecifický liek proti leukémii, ktorý schválili okrem iného v Nemecku a USA.
Medzinárodná rada pre klimatické zmeny (IPCC) konštatovala, že podstatnú časť otepľovania Zeme v ostatných 50 rokoch majú na svedomí človekom produkované skleníkové plyny. Vedci v tejto súvislosti zistili, že tretina oxidu uhličitého, ktorý sa vyprodukuje v USA, znova absorbuje pôda. Táto absorpčná kapacita sa však môže v budúcnosti znížiť.
Medzi úspechy vedy v končiacom sa roku zaradila redakcia Science pozorovania rastu nervových spojení a premeny neutrín na iné druhy atómových častíc. Veľký pokrok sa urobil aj vo výskume Boseho-Einsteinovho kondenzátu, čo je názov pre stav hmoty pri veľmi nízkych teplotách.
Teroristické útoky z 11. septembra mali vplyv aj na vedu. Podľa Science sa zmenili priority vo výskume a prijali sa lepšie bezpečnostné opatrenia pre laboratóriá.
