* Kométa Borrelly, nedávno prvý raz skúmaná zblízka sondou NASA Deep Space 1, ktorá v utorok 18. decembra skončila svoju činnosť, je zrejme najtmavším známym telesom slnečnej sústavy. Podľa šéfa projektu jej výskumu R. Nelsona z NASA Jet Propulsion Laboratory odráža priemerne iba 2,5-3 percentá slnečného svetla, niektoré miesta dokonca iba 1 percento, hoci iné zasa až 5 percent. Kométa je tmavá ako toner do kopírky.
* Americký klimatológ Richard Alley z Pennsylvania State University upozorňuje, že zmeny zemskej klímy v minulosti mnohokrát prebehli prudko a že niet dôvodu, prečo by to malo byť v budúcnosti inak. Teplota sa zvlášť nápadne menila v okolopolárnych oblastiach, zrážky zasa mimo nich. Krátkodobo sa klíma mení pomaly, rýchlo, alebo je stabilná, dlhodobo sú normou jej rýchle zmeny, súčasné klimatické modely ich však nedokážu predpovedať.
* Biológovia Sean Carroll a Nicole Kingová z University of Wisconsin objavili pri analýze jednobunkového organizmu druhu Monosiga brevicollis, prvoka zo skupiny choanoflagelát, že obsahuje typ molekulárneho senzora - receptor tyrozín kinázu, MBRTK1 - doteraz známy iba u mnohobunkových organizmov. Hoci choanoflageláty sa už dlho považujú za moderné príklady bezprostredných predchodcov mnohobunkovcov, toto je jasný dôkaz.
* Americkí vedci z National Institute of Allergy and Infectious Diseases na čele s Anthonym Stowersom získali geneticky upravené myši, ktoré v materskom mlieku vylučujú novú vakcínu proti malárii. Vo vyčistenej podobe ochránila štyri z piatich pokusných opíc pred smrteľnou dávkou malarického parazita. Vedci chcú schopnosť produkovať túto vakcínu v mlieku preniesť na kozy. Jedna črieda by jej vyprodukovala dosť pre celú Afriku.
* Britskí biológovia Miguel Navarro a Keith Gull z University of Manchester zistili, že patogénna úspešnosť parazitického prvoka Trypanosoma brucei, spôsobujúceho spavú chorobu, spočíva v tom, že pružne „prezlieka svoj protilátkový kabát“ - prepína medzi prepismi vždy jedného z vyše tisíca génov povrchových glykoproteínov, čím sa maskuje pred imunitným systémom. Slúži mu k tomu špeciálna štruktúra mimo jadra jeho bunky.
* Leptín, bielkovina vylučovaná tukovými bunkami, spôsobuje po podaní laboratórnym myšiam geneticky predisponovaným na obezitu pokles apetítu a následne chudnutie. Ukázalo sa však, že ľudia s nadváhou sú proti tomuto účinku leptínu imúnni. Škótski vedci na čele s Naveedom Sattarom zo Glasgow Royal Infirmary teraz zistili, že je navyše ďalším nezávislým rizikovým faktorom pri vývoji srdcového koronárneho ochorenia.
* A nakoniec niečo pre milovníkov kávy. Psychologičky Lee Ryanová, Colleen Hatfieldová a Melissa Hofstetterová z University of Arizona experimentálne preukázali, že šálka kávy nie je iba príjemnou prestávkou v práci, ale javí sa tiež ako významná podpora fungovania pamäti, najmä u starších ľudí. Výskum skupiny aktívnych a nezávislých ľudí nad 65 rokov ukázal, že popoludňajšie pitie kávy posilňuje pamäť, ktorá sa u starších ľudí od rána do večera zhoršuje. (5D)
