TENTO ROK 10. DECEMBRA SME OSLÁVILI STÉ VÝROČIE PRVÉHO UDELENIA NOBELOVÝCH CIEN. PO CELÝ ČAS EXISTENCIE SÚ TIETO CENY PREDMETOM DISKUSIÍ

Nobelova cena a Einsteinov duch

Alfréd Nobel zomrel 10. decembra roku 1896. Po otvorení jeho poslednej vôle vyšlo najavo, že celý svoj značný majetok venoval na vznik cien, ktoré mali niesť jeho meno. Hovoril v nej o piatich cenách: za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu, literatú


Albert Einstein nedostal Nobelovu cenu za svoju najslávnejšiu teóriu relativity ale za objav zákona fotoelektrického javu.



ru a mier; a menoval štyri inštitúcie, ktoré ceny mali udeľovať. Švédsku kráľovskú akadémiu vied (fyzika a chémia), Karolínsky inštitút (fyziológia alebo medicína), Švédsku akadémiu (literatúra) a skupinu volenú švédskym parlamentom, neskôr pomenovanú Nórsky výbor pre udeľovanie Nobelových cien (mier). Len na vysvetlenie: Švédsko a Nórsko tvorili v tom čase úniu.

Od čias vzniku Nobelových cien bolo v pôvodných oblastiach udelených 650 medailí a diplomov. V roku 1968 Švédska národná banka zriadila ešte Nobelovu cenu za ekonómiu. Tieto ceny sa týkajú prevažne prevratných vedeckých objavov, majstrovských literárnych diel a mierových pokusov v oblastiach zmietaných násilím.

Všetkých ocenených spája neviditeľná niť kreativity; ako individuálnej, tak skupinovej. Dokladom tohoto prístupu je zvlášť jedna cena - Nobelova cena za fyziku pre Alberta Einsteina. Keď sa ľudia pýtajú na Nobelovu cenu za fyziku, najčastejšie ich zaujíma, prečo vlastne Einstein nedostal svoju cenu za teóriu relativity.

Tri state zázračného roku 1905

V priebehu „zázračného roku“ 1905 publikoval dvadsaťšesťročný Einstein tri state, ktoré mali ovplyvniť celé dvadsiate storočie, a to nielen na poli fyziky. Jeden z týchto článkov bol o zvláštnej teórii relativity, ktorá popisuje, ako sa priestor a čas, alebo hmota a energia vo veľkých rýchlostiach pohybujú. Ďalší referát popísal tzv. Brownov pohyb, nepravidelný pohyb malých čiastočiek v roztoku, ktorý je výsledkom ich stretu s molekulami kvapaliny. Tretia stať vysvetľovala fotoelektrický jav, ktorý sa dnes bežne používa vo fotobunkách - totiž prečo svetlo dokáže vypudiť z kovových povrchov elektrinu.

Zo všetkých troch teórií sa najviac začalo písať a diskutovať o teórii relativity. Keď rok čo rok Švédska kráľovská akadémia vied žiadala vedcov o ich nominácie, viacerí z nich vyhlasovali, že by si Nobelovu cenu za fyziku zaslúžil Einstein práve za svoju teóriu relativity. Nobelova komisia pre fyziku však nesúhlasila, a tak Einstein dlho cenu nedostal.

Výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny najprv argumentoval tým, že sa Einstein môže vo svojej teórii mýliť a bude najlepšie počkať na experimentálne dôkazy, ktoré jeho teóriu potvrdia. Keď Einstein svoju teóriu ešte viac zovšeobecnil a prišiel so zakriveným časopriestorom, v ktorom sa svetlo ohýba okolo ťažkých astronomických telies, počet nominácií ešte vzrástol.

Mocný člen komisie sa mýlil

Nobelova komisia pre fyziku však mala jedného mocného člena - Allvara Gullstranda, profesora univerzity v Uppsale a laureáta Nobelovej ceny za medicínu z roku 1911 za prácu o ohýbaní svetla v ľudskom oku. Podľa jeho názoru sa Einstein mýlil a pokúsil sa svoje tvrdenie podložiť vlastnými výpočtami. Dnes vieme, že to bol Gullstrand, kto nemal pravdu, ale jeho odpor v tej dobe stačil na to, aby sa menovací proces zablokoval.

Iný profesor uppsalskej univerzity, Carl Wilhelm Oseen, odborník na matematickú fyziku, však chápal nielen Einsteinove teórie, ale aj rozloženie síl v komisii pre udeľovanie cien za fyziku. Ako čerstvý člen akadémie v roku 1921 ako vôbec prvý navrhol udelenie Nobelovej ceny Albertovi Einsteinovi za prácu na fotoelektrickom jave. Táto jediná nominácia stačila, aby sa rozkrútili kolieska v Einsteinov prospech.

Oseen sa stal členom Výboru pre udeľovanie Nobelových cien a o teórii fotoelektrického javu napísal kladný posudok. Hneď na ďalší rok, v roku 1922 udelili Albertovi Einsteinovi Nobelovu cenu za fyziku „za jeho príspevok v oblasti teoretickej fyziky a zvlášť za objavenie zákona fotoelektrického javu“.

Objav má priniesť úžitok

Chybila teda Švédska kráľovská akadémia vied, keď Einsteinovi neudelila Nobelovu cenu za to, čo dnes hádam všetci považujeme za jeho najväčší objav? Mnoho ľudí by povedalo áno. Kým však padne posledné slovo, treba sa pozrieť trochu hlbšie do dejín fyziky.

Potom zistíme, že Einsteinova stať z roku 1905 nielenže vysvetlila elektrický jav, ale predstavila aj čosi oveľa význačnejšie, priamo revolučné: zaviedla pojem fotónu, vlnovej častice, ktorá otvára brány nášho chápania mikro- i makrokozmu a ktorá nakoniec - a to predovšetkým - viedla k praktickému využitiu napríklad laseru v medicíne alebo laserových diód v sieti internet.

Vzhľadom na text závetu Alfréda Nobela, kde sa píše, že laureát Nobelovej ceny musí ľudstvu priniesť najväčší úžitok, Einsteinovo zavedenie pojmu fotónu svojím dosahom teóriu relativity nakoniec ďaleko prevyšuje!

Počet nominácií narástol

Práca všetkých piatich výborov pre udeľovanie Nobelovej ceny dnes pokračuje zhruba rovnakým spôsobom ako na začiatku 20. storočia. Veľkým rozdielom je však počet nominácií, ktoré v súčasnosti dosahujú niekoľko stoviek. Len budúcnosť určite dokáže, či sa medzi nimi náhodou neskrýva nový Einstein.

ANDERS BÁRÁNY

(Autor je profesorom fyziky na Štokholmskej univerzite a hlavným kurátorom Nobelovho múzea. Od roku 1990 pôsobí ako vedecký tajomník Výboru pre udeľovanie Nobelovej ceny za fyziku.)

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Ústava sa nezmení, ústavní sudcovia sa budú voliť ako doteraz

Viacero koaličných poslancov sa zdržalo.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

DOMOV

Posúvali mu operáciu, dal vraj lekárovi peniaze a išiel hneď

Lekár odmieta, že by od pacienta zobral peniaze za uprednostnenie.

Neprehliadnite tiež

Vedci po prvý raz objavili mikroplasty v ľudskej stolici

Ani jeden účastník výskumu nebol vegetarián, všetci jedli jedlo balené v plastoch a pili z plastových fliaš.

Podcast Zoom

Zoom: Mama a mama. Otca už myši nepotrebovali

Nový výskum experimentoval s potomkami párov rovnakého pohlavia.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  2. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  3. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  4. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  5. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  7. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  2. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  3. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  4. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  5. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  6. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  7. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  9. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  10. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 178
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 28 957
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 020
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 444
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 453
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 394
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 240
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 124