TENTO ROK 10. DECEMBRA SME OSLÁVILI STÉ VÝROČIE PRVÉHO UDELENIA NOBELOVÝCH CIEN. PO CELÝ ČAS EXISTENCIE SÚ TIETO CENY PREDMETOM DISKUSIÍ

Nobelova cena a Einsteinov duch

Alfréd Nobel zomrel 10. decembra roku 1896. Po otvorení jeho poslednej vôle vyšlo najavo, že celý svoj značný majetok venoval na vznik cien, ktoré mali niesť jeho meno. Hovoril v nej o piatich cenách: za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu, literatú


Albert Einstein nedostal Nobelovu cenu za svoju najslávnejšiu teóriu relativity ale za objav zákona fotoelektrického javu.



ru a mier; a menoval štyri inštitúcie, ktoré ceny mali udeľovať. Švédsku kráľovskú akadémiu vied (fyzika a chémia), Karolínsky inštitút (fyziológia alebo medicína), Švédsku akadémiu (literatúra) a skupinu volenú švédskym parlamentom, neskôr pomenovanú Nórsky výbor pre udeľovanie Nobelových cien (mier). Len na vysvetlenie: Švédsko a Nórsko tvorili v tom čase úniu.

Od čias vzniku Nobelových cien bolo v pôvodných oblastiach udelených 650 medailí a diplomov. V roku 1968 Švédska národná banka zriadila ešte Nobelovu cenu za ekonómiu. Tieto ceny sa týkajú prevažne prevratných vedeckých objavov, majstrovských literárnych diel a mierových pokusov v oblastiach zmietaných násilím.

Všetkých ocenených spája neviditeľná niť kreativity; ako individuálnej, tak skupinovej. Dokladom tohoto prístupu je zvlášť jedna cena - Nobelova cena za fyziku pre Alberta Einsteina. Keď sa ľudia pýtajú na Nobelovu cenu za fyziku, najčastejšie ich zaujíma, prečo vlastne Einstein nedostal svoju cenu za teóriu relativity.

Tri state zázračného roku 1905

V priebehu „zázračného roku“ 1905 publikoval dvadsaťšesťročný Einstein tri state, ktoré mali ovplyvniť celé dvadsiate storočie, a to nielen na poli fyziky. Jeden z týchto článkov bol o zvláštnej teórii relativity, ktorá popisuje, ako sa priestor a čas, alebo hmota a energia vo veľkých rýchlostiach pohybujú. Ďalší referát popísal tzv. Brownov pohyb, nepravidelný pohyb malých čiastočiek v roztoku, ktorý je výsledkom ich stretu s molekulami kvapaliny. Tretia stať vysvetľovala fotoelektrický jav, ktorý sa dnes bežne používa vo fotobunkách - totiž prečo svetlo dokáže vypudiť z kovových povrchov elektrinu.

Zo všetkých troch teórií sa najviac začalo písať a diskutovať o teórii relativity. Keď rok čo rok Švédska kráľovská akadémia vied žiadala vedcov o ich nominácie, viacerí z nich vyhlasovali, že by si Nobelovu cenu za fyziku zaslúžil Einstein práve za svoju teóriu relativity. Nobelova komisia pre fyziku však nesúhlasila, a tak Einstein dlho cenu nedostal.

Výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny najprv argumentoval tým, že sa Einstein môže vo svojej teórii mýliť a bude najlepšie počkať na experimentálne dôkazy, ktoré jeho teóriu potvrdia. Keď Einstein svoju teóriu ešte viac zovšeobecnil a prišiel so zakriveným časopriestorom, v ktorom sa svetlo ohýba okolo ťažkých astronomických telies, počet nominácií ešte vzrástol.

Mocný člen komisie sa mýlil

Nobelova komisia pre fyziku však mala jedného mocného člena - Allvara Gullstranda, profesora univerzity v Uppsale a laureáta Nobelovej ceny za medicínu z roku 1911 za prácu o ohýbaní svetla v ľudskom oku. Podľa jeho názoru sa Einstein mýlil a pokúsil sa svoje tvrdenie podložiť vlastnými výpočtami. Dnes vieme, že to bol Gullstrand, kto nemal pravdu, ale jeho odpor v tej dobe stačil na to, aby sa menovací proces zablokoval.

Iný profesor uppsalskej univerzity, Carl Wilhelm Oseen, odborník na matematickú fyziku, však chápal nielen Einsteinove teórie, ale aj rozloženie síl v komisii pre udeľovanie cien za fyziku. Ako čerstvý člen akadémie v roku 1921 ako vôbec prvý navrhol udelenie Nobelovej ceny Albertovi Einsteinovi za prácu na fotoelektrickom jave. Táto jediná nominácia stačila, aby sa rozkrútili kolieska v Einsteinov prospech.

Oseen sa stal členom Výboru pre udeľovanie Nobelových cien a o teórii fotoelektrického javu napísal kladný posudok. Hneď na ďalší rok, v roku 1922 udelili Albertovi Einsteinovi Nobelovu cenu za fyziku „za jeho príspevok v oblasti teoretickej fyziky a zvlášť za objavenie zákona fotoelektrického javu“.

Objav má priniesť úžitok

Chybila teda Švédska kráľovská akadémia vied, keď Einsteinovi neudelila Nobelovu cenu za to, čo dnes hádam všetci považujeme za jeho najväčší objav? Mnoho ľudí by povedalo áno. Kým však padne posledné slovo, treba sa pozrieť trochu hlbšie do dejín fyziky.

Potom zistíme, že Einsteinova stať z roku 1905 nielenže vysvetlila elektrický jav, ale predstavila aj čosi oveľa význačnejšie, priamo revolučné: zaviedla pojem fotónu, vlnovej častice, ktorá otvára brány nášho chápania mikro- i makrokozmu a ktorá nakoniec - a to predovšetkým - viedla k praktickému využitiu napríklad laseru v medicíne alebo laserových diód v sieti internet.

Vzhľadom na text závetu Alfréda Nobela, kde sa píše, že laureát Nobelovej ceny musí ľudstvu priniesť najväčší úžitok, Einsteinovo zavedenie pojmu fotónu svojím dosahom teóriu relativity nakoniec ďaleko prevyšuje!

Počet nominácií narástol

Práca všetkých piatich výborov pre udeľovanie Nobelovej ceny dnes pokračuje zhruba rovnakým spôsobom ako na začiatku 20. storočia. Veľkým rozdielom je však počet nominácií, ktoré v súčasnosti dosahujú niekoľko stoviek. Len budúcnosť určite dokáže, či sa medzi nimi náhodou neskrýva nový Einstein.

ANDERS BÁRÁNY

(Autor je profesorom fyziky na Štokholmskej univerzite a hlavným kurátorom Nobelovho múzea. Od roku 1990 pôsobí ako vedecký tajomník Výboru pre udeľovanie Nobelovej ceny za fyziku.)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Bývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.

KOMENTÁRE

Kurz si vyberá kurz

Kurz možno bude tvrdiť, že si vzal od radikálov len toľko, aby nevládli oni.

Neprehliadnite tiež

Zachytili kataklizmatickú udalosť. Cez gravitačné vlny videli zrážku hviezd

Zrážka hviezd zodpovedala záhadu, ako vznikajú ťažké kovy vo vesmíre.

Metán z odpadu prispieva k otepľovaniu, chcú ho premeniť na energiu

Premeniť obrovskú skládku na výrobník biometánu nie je ani lacné, ani jednoduché. Vedci hľadajú nové spôsoby.

Ste hladní? Facebook spúšťa objednávky a donášky jedla

Sociálna sieť spúšťa v USA objednávkový systém pre roznášku občerstvenia.

Takmer všetky WiFi siete majú veľkú bezpečnostnú dieru

WPA2 je najbezpečnejšie bežné šifrovanie, slabiny umožňujú aj ukradnutie pripojenia.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  5. Splnený sen
  6. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  7. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  8. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  9. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  10. Koniec štátnym príspevkom pre mladých
  1. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  4. Splnený sen
  5. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  6. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  7. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  8. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  9. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie
  10. Chceme sa dívať na svet zdravými očami detí
  1. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 10 191
  2. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 6 257
  3. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 2 555
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 2 415
  5. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 405
  6. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 169
  7. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 867
  8. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 649
  9. Splnený sen 1 242
  10. Na bratislavskom nábreží vznikla Zóna tolerancie 1 199