Vulkanická aktivita ovplyvnila aj najväčšie vymieranie v histórii Zeme pred 250 miliónmi rokov. Na snímke je výbuch Hory Svätej Heleny v americkom štáte Washington 10. októbra 2004. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK/AP |
Zložitý mnohobunkový život na našej planéte je spoľahlivo doložený od doby pred zhruba 545 miliónmi rokov. Odvtedy je známych päť veľkých masových vymieraní organizmov. Dve v prvohorách, jedno na prelome prvohôr a druhohôr, jedno v druhohorách a zatiaľ posledné na prelome druhohôr a treťohôr (okrem toho fosílny záznam odkrýva rad menších).
Najväčšie sa odohralo na prelome prvohôr a druhohôr (perm-trias, P-T) pred zhruba 250 miliónmi rokov. Vtedy vymrelo približne 90 percent morských a 70 percent suchozemských druhov. Pri veľkých vymieraniach bádatelia uvažovali jednak o geologických, jednak o astronomických príčinách. V poslednom čase vyhrával vesmír, vrátane vymierania P-T. Dve významné štúdie v časopise Science však teraz obnovili rovnováhu.
Kliti Griceová z Curtinovej technickej univerzity v Perthe (Austrália) s kolegami z vlastnej krajiny, Číny, USA, Nemecka a Veľkej Británie skúmali organické zlúčeniny a sírové izotopy v morských sedimentoch z doby P-T. Pochádzajú z hĺbkových vrtov pri austrálskom a čínskom pobreží. Výsledky odhalili vtedajší extrémny nedostatok kyslíka v povrchových vrstvách oceánu a naopak hojnosť síry, podporujúcu prosperitu niektorých baktérií. Väčšinu oceánskeho života však síra otrávila. Navyše dochádzalo k emisiám sírovodíka do atmosféry, čo záhubu šírilo ďalej.
Peter Ward z Washingtonskej univerzity v Seattle (USA) s americkými a juhoafrickými kolegami zase podrobne analyzovali fosílny záznam na súši v oblasti panvy Karoo v Juhoafrickej republike. Táto oblasť ponúka najpodrobnejší záznam stavovcov z doby P-T. Ward s kolegami teraz na báze paleomagnetizmu a izotopov uhlíka vytvoril pre fosílie kvalitnú chronológiu. Podľa nej to vyzerá, že vymieranie P-T bolo iba vrcholom dlhšej krízy so základnou pozemskou príčinou. Najskôr to bol rozsiahly vulkanizmus s prísunom nielen jedovatých, ale aj skleníkových plynov do atmosféry, čo vyvolalo klimatické zmeny.
(urb)
