Polárna žiara, ktorú fotografoval Ole Jörgen Liodden z Valdres v Nórsku 21. januára 2005.
Zhluk slnečných škvŕn vystrelil k Zemi obrovské množstvo žiarenia, ktoré bolo najsilnejšie od roku 1989, a spôsobilo problémy aj na ISSSlnko uvoľnilo v uplynulom týždni obrovské množstvo žiarenia. Spôsobilo tak nádherné úkazy na oblohe, tiež však výpadky rádiového spojenia a poruchy satelitov. Americké letecké spoločnosti dokonca presmerovali pravidelné letecké linky. Problémy museli riešiť aj astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).
Dvadsaťdva slnečných plameňov
Od 14. do 20. januára z jediného zhluku slnečných škvŕn vyšľahlo 17 stredných a päť veľkých plameňov. "Vidieť toľko veľkých plameňov iba z jednej určitej oblasti, to už je niečo," povedal Bernhard Fleck, ktorý pracoval na vývoji Solar and Heliospheric Observatory (SOHO, je výsledkom spolupráce americkej NASA a Európskej kozmickej agentúry ESA). Aj keď úroveň röntgenových lúčov nedosiahla silu z októbra a novembra 2003, z pohľadu vysokoenergetických častíc - protónov - boli minulotýždňové udalosti na Slnku najväčšou búrkou od októbra 1989.
Cyklus slnečnej aktivity sa opakuje pravidelne každých 11 rokov. Vedci odhadujú, že posledný vrchol aktivity bol v roku 2000, odvtedy klesá. Najnižšiu fázu by mal dosiahnuť o dva až tri roky.
"Často najvýraznejšie udalosti prebiehajú práve v zostupnej fáze cyklu," povedal Fleck pre New Scientist. "Takže to, čo sa odohralo, nie je až také prekvapujúce."
Osemnásobok veľkosti Jupitera
Slnečné plamene vznikajú vtedy, keď sa v slnečných škvrnách náhle uvoľní energia uložená v magnetických poliach nad nimi. V tomto prípade za päť dní narástol zhluk slnečných škvŕn do rozmerov osemnásobku veľkosti Jupitera.
Žiary, vytvorené zvýšenou aktivitou Slnka, zaznamenali 18. a 19. januára nad severnými časťami Európy a Ameriky a tiež nad Novým Zélandom. Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) mal správy o komunikačných výpadkoch. Bill Murtagh, ktorý sa venuje predpovediam vesmírneho počasia pre NOAA, povedal, že dve hlavné letecké spoločnosti v USA presmerovali svoje letecké linky, aby sa vyhli polárnym oblastiam a tým aj polárnej žiare.
Slnko oslepilo na niekoľko hodín aj dva satelity NOAA.
Astronauti utiekli do ruskej časti
Slnečné erupcie si vyžiadali okamžité opatrenia aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Leroy Chiao a Salidžan Šaripov sa museli chrániť vo väčšej, ruskej časti stanice, keď na obežnej dráhe prechádzali cez centrum búrok. Vysoké dávky žiarenia by im mohli spôsobiť zdravotné problémy, napríklad zvýšiť riziko zápalov.
Astronauti mali v pláne uskutočniť 26. januára 5,5-hodinovú prechádzku mimo ochranných stien stanice. Mali inštalovať novú pracovnú platformu, zariadenie na malý robotický experiment a ďalšie vedecké vybavenie.
Podľa predstaviteľov NOAA oblasť so slnečnými škvrnami, ktorá spôsobila slnečné búrky, sa už mala presunúť do vzdialenej oblasti Slnka, takže počas vesmírnej prechádzky už astronautom zvýšená radiácia nehrozila.
Ľuďom na Zemi nebezpečenstvo tiež nehrozilo, pretože väčšinu častíc zo Slnka zachytí atmosféra.
SOHO pozoruje Slnko a loví kométy
Solar and Heliospheric Observatory (SOHO) sa od roku 1995 nachádza 1,5 milióna kilometrov od Zeme. Pomaly tam krúži okolo Lagrangeovho bodu L1. To je bod vo vesmíre, kde sa vzájomným pôsobením ruší gravitačné pole Zeme a Slnka a udržiava tak observatórium na uzatvorenej orbite medzi oboma telesami.
Odtiaľ sonda SOHO nepretržite mapuje slnečnú atmosféru. Jej prístroje, na výrobe ktorých sa podieľali odborníci z mnohých vedeckých inštitúcií v Európe a USA, každodenne posielajú na Zem fascinujúce obrázky. Pomáhajú vedcom porozumieť tomu, ako Slnko funguje, a predpovedať "kozmické počasie", ktoré ovplyvňuje aj Zem.
Prístroje SOHO zaznamenali napríklad rad slnečných tornád, ktoré mali priemer približne veľkosti Zeme a väčšinou prebiehali súčasne na severnom aj južnom póle. Ako prémiu poslali na Zem obrázky, ktoré pomohli vystopovať aj mnohým amatérskym lovcom komét už viac ako 750 týchto kozmických pútnikov vrátane tých nešťastníkov, ktorí skončili v slnečnom pekle.
SOHO mala pôvodne fungovať do roku 1998, NASA a ESA jej však predĺžili kozmický život vďaka vynikajúcim výsledkom až do roku 2007. To jej umožní zachytiť celý jedenásťročný slnečný cyklus, ktorý by mal dosiahnuť svoje minimum v rokoch 2006 - 2007. (ač)
