Tieto "stroje" vyrobené z kremíkových doštičiek a buniek potkanieho srdca, sú naozaj živé a majú schopnosť rásť, množiť sa, hromadiť a vytvárať štruktúry. Tieto bioboty by raz mohli napríklad opravovať kozmické stanice, alebo rozšíriť škálu lekárskych prístrojov, uviedol Montemagno spolu s kolegom Ťiang-Čung-sim v článku v časopise Nature Materials.
Bioboty zatiaľ vedia len rásť a pohybovať sa, čo je výsledok trojročných pokusov Montemagnovho tímu z Kalifornskej univerzity. Keď sa ponoria do roztoku glukózy, ich svaly sa začnú naťahovať, alebo sťahovať. Kremíková doštička sa tak môže sama premiestňovať. Rýchlosť pohybu zatiaľ nie je veľká a dosahuje len asi 40 mikrónov za sekundu. Veľmi dôležitá je však veľkosť biobotov, ktorá dosahuje len asi 300 mikrónov, čo je zhruba tretina milimetra.
S využitím biobotov by sa mohli uskutočniť lekárske zákroky v zatiaľ najnedostupnejších častiach ľudského tela, pričom tam bioboty vždy nájdu dostatok "paliva" pre svoju činnosť - glukózy. Bioboty by sa mohli použiť napríklad na čistenie tepien alebo by mohli napríklad pomáhať paralyzovaným ľuďom, u ktorých by simulovali postihnuté nervy.
Americký úrad pre letectvo a aeronautiku (NASA), ktorý výskum financoval, počíta s tým, že bioboty by v budúcnosti mohli napríklad opravovať kozmické stanice a uskutočňovať obťažné a nebezpečné opravy mimo kozmických lodí. Ale k tomu ešte vedie dlhá cesta ich ďalšieho vývoja a zdokonaľovania.
