Písanie rukou už považujú mnohí ľudia zvyknutí na klávesnice za podobne nepohodlnú činnosť a neužitočnú schopnosť, ako tesať znaky do kameňa. ILUSTRAČNÉ FOTO - www.nic.edu
Písanie perom na papier je základnou zručnosťou, ktorá sa však u mnohých ľudí v posledných rokoch vytráca. V diskusii na internetovej stránke SME niekoľko ľudí dokonca pripustilo, že vo výnimočných prípadoch, keď potrebujú napísať niečo rukou, majú často problém spomenúť si na písanú podobu niektorých písmen.
Načo nám je rukopis?
Prechod z písania rukou ku klávesnici je významnou zmenou v našej spoločnosti, hoci antropológovia budú jej dosah schopní popísať až o niekoľko desaťročí. Nástroje, ktoré máme pre písanie k dispozícii, totiž vždy ovplyvňujú aj výsledné texty - tie boli množstvom i obsahom výrazne iné, keď sa tesali do hlinených tabuliek, ako po vynájdení papiera.
Písanie na klávesnici ľuďom, ktorí sa ho správne naučili, umožňuje oveľa prirodzenejšiu "komunikáciu medzi mozgom a papierom". Keďže je oveľa rýchlejšie, uľahčuje zaznamenávanie myšlienok a výsledný text tak môže byť oveľa bližší zložitým myšlienkovým pochodom odohrávajúcim sa v mozgu, ako text písaný rukou.
Text napísaný na klávesnici je zároveň okamžite pripravený na "distribúciu" a netreba ho meniť na čistopis - počítače tak výrazne znižujú námahu potrebnú na napísanie textov a ich sprístupnenie ostatným. (Vo svete budúcnosti plnom klávesníc tak bude oveľa viac textov i autorov.)
Na druhej strane písanie rukou je zložitý úkon rozvíjajúci jemnú motoriku človeka - prechodom k počítačom sa u nás táto schopnosť stráca a naše ruky sa pravdepodobne stávajú nemotornejšími. Čím viac píšeme na počítači, tým bezradnejší potom sme v situáciách, keď nie je klávesnica k dispozícii - keď musíme predsa len písať rukou. "Keď si mám na stretnutiach robiť poznámky sám pre seba, som dopredu znechutený z toho, že to po sebe budem musieť čítať. A závidím uhladeným rukopisom," napísal do diskusie na blog.sme.sk Peter Rolný.
Rukou napísané písmo takisto väčšina ľudí považuje za osobnejšie a uprednostňuje ho prinajmenšom pri písaní osobných listov. Niektorí spisovatelia sa takisto domnievajú, že "utrpenie" pri písaní rukou malo pozitívny vplyv na kvalitu ich textov (prinajmenšom boli stručnejšie).
Diskriminácia žiakov so škaredým písmom?
Naučiť žiaka čitateľne a pekne písať považujú učitelia v prvých ročníkoch základných škôl stále za jednu zo svojich hlavných pedagogických úloh. Avšak kým v minulosti zostávalo písmo po celý život človeka jeho "obrazom" a určitým spôsobom mohlo zlepšiť alebo zhoršiť šance na jeho uplatnenie, dnes už túto funkciu prakticky stratilo.
Ak kedysi potenciálny zamestnávateľ vyberal uchádzačov na pohovor aj podľa ich "krasopisu", dnes sa, naopak, už životopis napísaný rukou namiesto na počítači väčšinou považuje za nevhodný a uchádzača diskvalifikuje zo súťaže o lepšie platené miesto, nech by bol rukopis akýkoľvek pekný.
Školy však naďalej hodnotia žiakov na nižších stupňoch škôl aj podľa toho, aké pekné majú písmo, na čo sa čoraz viac študentov začína sťažovať. "Na základnej škole som mal problémy, pretože učitelia nedokázali pochopiť, ako môžem mať každé cvičenie napísané iným písmom a moje zošity vyzerali, ako by ich písalo niekoľko ľudí," spomína Milan Toma, dnes doktorandský študent v Lisabone. "Na vysokej som sa sám naučil písať na stroji a teraz už rukou nepíšem ani rovnice - som rád, že mám už detstvo za sebou."
"Argumentom pre písanie rukou je zlepšovanie jemnej motoriky, ktoré súvisí so zvyšovaním inteligencie a celkovým vývinom detí," hovorí psychologička a pedagogička Martina Balogová, ktorá žije v Dánsku. V porovnaní so severskými krajinami sa podľa nej u nás na krásu písma kladie oveľa väčší dôraz. "Tlak, ktorý je vyvíjaný na deti na Slovensku pri zvládaní písma, je zbytočný až kontraproduktívny," myslí si.
Podľa Slavomíra Nemšáka, momentálne doktorandského študenta v Japonsku, je pekné písanie rukou "určitým druhom talentu". "Ľudí, ktorí majú krásne písmo, zamestnáva písanie oveľa menej, ako nás ostatných. Ja som sa musel na vysokej škole vzdať písania poznámok, pretože som mal na výber - buď budem stíhať odpisovať, ale nič iné, alebo sa pokúsim niečo z výkladu radšej pochopiť."
Niektorí učitelia však spájajú písmo skôr s inteligenciou, ako s talentom a deti píšuce škaredšie automaticky začínajú školu ako slabší žiaci, čo na nich môže pôsobiť demotivujúco.
Podľa hovorkyne ministerstva školstva Moniky Murovej sa "krasopisné písanie" rukou vo vyšších ročníkoch základných škôl nehodnotí a takéto kritérium nestanovujú ani učebné osnovy. "Záleží na pedagógovi, či pripisuje uvedenému kritériu prioritu," povedala M. Murová.
Ani najväčší technologickí nadšenci si nemyslia, že by sa písanie rukou malo v školách prestať učiť, alebo že v budúcnosti vôbec nebude potrebné, hoci najmä rozvoj technológií rozoznávajúcich ľudský hlas by nás mohol od písania v blízkych desaťročiach ešte viac odbremeniť. Mnohí však žiadajú, aby sa školy aspoň trochu prispôsobili realite a kládli menší dôraz na pekné písanie rukou a väčší na prácu s klávesnicou.
Ľudia, ktorí sa naučili písať všetkými desiatimi prstami, to dnes bez výnimky považujú za svoju obrovskú výhodu - dokážu písať nielen rýchlejšie, ale najmä automaticky a bez pohľadu na klávesnicu, vďaka čomu sa môžu viac venovať obsahu svojich článkov, správ či e-mailov, namiesto ich formy.
Mnohí strojopis považujú dokonca za "zďaleka najužitočnejšiu vec pre bežný život, ktorú sme sa naučili v škole", ako uviedli viacerí z diskutujúcich na blog.sme.sk.
Začať s učením písania všetkými desiatimi je však ideálne hneď pri prvom kontakte s klávesnicou. "Kto prvýkrát dostane do ruky klávesnicu, začne do nej 'ďobať' dvoma-troma prstami. Zvykne si na to, zlepší sa v tom, ale už len veľmi ťažko prejde na oveľa rýchlejšie písanie všetkými desiatimi," konštatuje v diskusii Maja z Košíc. "Možno by preto nebolo zlé uvažovať o tom, aby sa deti učili základy strojopisu zároveň s prvými hodinami informatiky."
Podľa Moniky Murovej z ministerstva školstva sa v súčasnosti učia písať na klávesnici desiatimi prstami len študenti obchodných akadémií, stredných škôl technického zamerania a gymnázií s príslušným odborom - na ostatných školách sa s ním ani v budúcnosti nepočíta.
Ak však samotné školy alebo rodičia chcú dať deťom do budúcnosti konkurenčnú výhodu, nič im nebráni, aby ich správnej práci s klávesnicou sami naučili.
Ako sa naučiť písať všetkými desiatimi:
Podľa knihy: na výber je viacero publikácií, podľa ktorých sa môžete naučiť strojopis i sami doma. Základné informácie o správnom písaní na počítači nájdete napríklad aj na dusan.pc-slany.cz/klavesnice/default.htm.S pomocou špeciálneho softvéru - existuje viacero špeciálnych programov aj v slovenčine a češtine. Jednoduché programy zdarma: http://prstoklad.wz.cz/, www.vyukapisania.host.sk. Platené profesionálne programy napr.: www.10-prstami.sk, www.strojopis.sk/def.html, f91.hiro.sk. Existuje aj množstvo hier, ktoré deti naučia písať zábavnou formou, ich zoznam je na www.kidsdomain.com/brain/computer/type.html.V škole: strojopis sa vyučuje na obchodných akadémiách i viacerých odborných školách a gymnáziách, niektoré z nich organizujú i kurzy pre verejnosť.Čo si myslia čitatelia
V škole som vždy používal poznámky iných, pretože moje písmo vyzeralo ako EKG zhasínajúceho kardiaka. Na vysokej som začal obdivovať ľudí, ktorí písali všetkými desiatimi, tak som sa to sám naučil - trvalo to len pár mesiacov. V súčasnosti môj písomný prejav obmedzuje len čas potrebný na sformulovanie myšlienok, nie ťukanie do klávesnice. Ak potrebujem zapísať myšlienky, stačí zavrieť oči a písať, to sa s perom nedá. Martin Lukan
Školstvo by sa nemalo prispôsobovať písaniu na klávesnici. Kto chce, nech sa pokojne naučí desaťprstovú metódu. Ale každý by mal vedieť písať čitateľne, aby sa po ňom dali vylúštiť formuláre na úradoch a inde, kde písanie na klávesnici nie je možné. Suzana K.
Som za to, aby sa deti učili strojopis - ale hneď na začiatku, tak skoro, ako sa len dá. Na druhom stupni už je neskoro, ak už medzitým začali pracovať s počítačom. Ale nevidím dôvod, prečo by sa nemali učiť aj krasopis. Dragonette
Písanie rukou bolo pre mňa vždy nočnou morou. Píšem škaredo, krivo a nečitateľne. Napriek tomu si myslím, že je dôležité vedieť rukou písať. Rovnako, ako sú stále dôležité sviečky, napriek tomu, že už bola objavená elektrina. Vladimír Gábor
