Londýn 23. januára (TASR) - Rieky privádzajú do Arktického oceánu čoraz viac sladkej vody. Je to v prvom rade dôsledok globálneho otepľovania, ktoré je príčinou častejších zrážok vo vyšších zemepisných šírkach, píšu vedci z Hadley Centre for Climate Prediction and Research v časopise Geophysical Research Letters.
Odborníci v tom však vidia aj predviesť globálnych zmien podnebia. Celý proces môže zmeniť rozdelenie vody v svetových oceánoch. Takéto zmeny by mali závažný dopad na rovnováhu podnebia ako takého a zrejme by ovplyvnili aj Golfský prúd.
Vedci zatiaľ nevedia predpovedať, či by sa v dôsledku zmeny kolobehu vody častiach severozápadnej Európy náhle neochladilo. Americká geofyzikálna únia, vydavateľ časopisu Geophysical Research Letters, sa obáva narušenia celého klimatického systému, vrátane atlantickej cirkulácie. Jej príčinou je rôzna hustota morskej vody, spôsobená jej rozdielnou teplotou a obsahom soli. Vďaka tejto cirkulácii je podnebie v severnej Európe teplejšie ako v tých istých zemepisných šírkach Severnej Ameriky.
Odborníci z Hadleyho centra analyzovali objemy vody, ktoré pretiekli sibírskymi riekami v uplynulých 40 rokoch a vyhodnotili ich z rôznych hľadísk. Ukázalo sa, že odtok sladkej vody stúpa od 60. rokov minulého storočia. Najväčší skok však nastal v roku 1965, keď sa ročné množstvo zvýšilo o 8,73 milióna litrov.
Za zmenou hydrologickej cirkulácie vidia vedci zvýšený objem oxidu uhličitého v atmosfére, ktorý je dielom človeka. Z modelov vyplynulo, že bez ľudského zásahu by sa kolobeh vody v 20. storočí vôbec nezmenil.
