l Liese van Zeeová z Indiana University (USA) objavila, že malú nepravidelnú galaxiu UGC 5288, vzdialenú 16 miliónov svetelných rokov od Zeme, obklopuje obrovský disk vodíkového plynu, ktorý sa v nej nepodieľa na tvorbe hviezd. Vzorka prvotného vesmírneho materiálu?
l Podľa Francoisa Hammera z Observatoire de Paris (Francúzsko) a jeho európskych a čínskych kolegov asi polovica dnešných hviezd vznikla pred 8 až 4 miliardami rokov, keď sa aj jedným či viacerými splynutiami menších galaxií utvorila väčšina veľkých špirálových.
l Tím Michaela Muna z UCLA (USA) s kolegami zistil pozorovaniami röntgenovým satelitom Chandra, že v stredových 75 svetelných rokoch našej Mliečnej cesty obiehajú superhmotnú (3 milióny hmotností Slnka) čiernu dieru desaťtisíce menších čiernych dier hviezdnej veľkosti.
l John Bradley z LLNL (USA) s kolegami zistil analýzou častíc medziplanetárneho prachu z vrchných častí zemskej atmosféry (na obrázku je fotomontáž častice a hviezdneho pozadia), že aj v medzihviezdnom prachu prevláda zmes organického uhlíka a amorfných kremičitanov.
l Zo Saturnu sa práši. Sascha Kempf z MPI für Kernphysik (Nemecko) s kolegami zistil nárast dopadov prachových častíc počas približovania sondy Cassini k Saturnu. Zistilo sa to aj pri Jupiteri, kde je zdrojom prachu mesiac Io. Pri Saturne buď tiež mesiac(e), alebo prstence.
l Greg Balco z University of Washington (USA) s kolegami stanovil, že tzv. laurentidský ľadovcový štít sa prvý raz šíril dolu Severnou Amerikou pred zhruba 2,4 miliónmi rokov.
l Tím Julie Clarkeovej z North Carolina State University (USA) opísal fosíliu vtáka z Antarktídy, žijúceho pred 70 miliónmi rokov v druhohornej kriede. Vtáky ako skupina sú síce dva razy staršie, no nik nečakal takého starého očividného predka dnešných kačíc a husí.
l Tím Gudrun Rappoldovej z Universität Heidelberg (Nemecko) klonoval a opísal predtým neznámy úsek ľudskej DNA pri strede mužského chromozómu Y. Obsahuje osem génov, ktorých aktivita zrejme súvisí s rodovými rozdielmi vo výške postavy a tumormi semenníkov.
l Tím Davida Bartela z MIT (USA) zistil, že malé molekuly RNA, tzv. mikroRNA, objav z roku 2000, regulujú v ľudskom genóme vyše tretiny bielkoviny kódujúcich úsekov - génov.
l Kimberley Evasonová z Washington University (USA) s kolegami zistila, že protiepileptický liek ethosuzimid a dve podobné látky predlžujú život hlístam Caenorhabditis elegans až o 50 percent. Odďaľujú nástup znakov staroby a zvyšujú neurosvalovú aktivitu.
