Výrok v titule sa javí ako očividný. No získať dôkazy nie je ľahké. Vedci prvý raz objavili veľké preusporiadanie ľudského chromozómu, ktoré nesie znaky prírodného výberu. V časopise Nature Genetics to oznámili 26 islandskí bádatelia z biofarmaceutickej firmy deCODE Genetics v Reykjavíku na čele s Hreinnom Stefanssonom. Pomáhal im kolega z USA.
Na dlhom ramene chromozómu číslo 17 skúmali úsek dlhý 900 000 bázových párov, čiže "písmen" DNA, ktorý je "obrátený do protismeru". Známy je ako inverzia H2, "riadne orientovaný" variant ako H1. Afričania sú nositeľmi H2 z šiestich percent, Ázijci z jedného percenta, Európania z 21 percent.
Genetický výskum vyše 29 000 Islandčanov, nositeľov variantu H2 z 20 percent, preukázal, že ženy-nositeľky sú v rámci jednej generácie v priemere o 3,2 percenta plodnejšie. Indikuje to kladné pôsobenie prírodného výberu. Úsek obsahuje gén pre receptor hormónu, ktorý chráni embryo pred imunologickým odmietnutím telom matky.
Varianty H1 a H2 sa zrejme oddelili už pred vyše tromi miliónmi rokov. To je záhada. Také datovanie totiž predchádza zrodu nielen Homo sapiens, ale aj rodu Homo a zasahuje až do približne polovice času, odkedy sa naša evolučná línia oddelila od línie predkov dnešných šimpanzov.
Podľa Davida Reicha z Harvardovej univerzity (USA) však tento prírodný výber pôsobí kladne iba spolu s inými faktormi. Inak by bolo nositeľmi variantu H2 v niektorých európskych populáciách oveľa viac ľudí a v iných zasa takmer žiadni. Namiesto toho máme v Európe "plochú taxu" na úrovni 20 percent.
(urb)
