Nebeský glóbus na Atlasovi Farneseovcov. FOTO - LOUISIANA STATE UNIVERSITY |
ii. Ukázalo sa však, že jeho podoba sa zachovala na rímskej kópii gréckej sochy.
Na januárovej konferencii Americkej astronomickej spoločnosti v kalifornskom San Diegu to oznámil Bradley Schaefer z Lousianskej štátnej univerzity. Článok vyjde v časopise Journal for the History of Astronomy.
Hipparchov hviezdny katalóg, obsahujúci asi tisíc hviezd, bol prvý známy na svete. Schaefer ho identifikoval na soche z 2. storočia n. l., známom Atlasovi Farneseovcov.
Táto vyše dvojmetrová mramorová socha je dnes v Národnom archeologickom múzeu v talianskom Neapole. Spodobňuje titana Atlasa, ktorý nesie glóbus. Nie však zemeguľu, ale nebeský glóbus s priemerom 70 centimetrov. Sú na ňom do jemných podrobností vyhotovené reliéfne postavy, symboly 41 súhvezdí, ktoré poznali starí Gréci. Navyše aj nebeský rovník, obratníky a ekliptika (zdanlivá dráha Slnka medzi hviezdami počas roka).
Schaefer na základe literárnych informácií v jedinej zachovanej Hipparchovej knihe a v odvodených zdrojoch, najmä spisoch neskoršieho veľkého astronóma staroveku Claudia Ptolemaia (85 - 165 n. l.), preukázal, že ide presné stvárnenie Hipparchovho hviezdneho katalógu. Využil aj vlastné fotografovanie a merania glóbusu. Dospel k záveru, že presné pozície hviezd odrážajú reálnu situáciu približne roku 125 p. n. l., teda blízko predpokladanej doby Hipparchovho úmrtia.
Samotný katalóg Hipparchos uverejnil roku 129 p. n. l. Od Ptolemaia vieme, že Hipparchos konštruoval nebeské glóbusy. Aj antické mince ho zachytávajú sediaceho pred takýmto glóbusom. Presné pozície hviezd vylučujú, že by sa grécky sochár a jeho rímsky kopista inšpirovali inými zdrojmi ako Hipparchovým katalógom. (zu)
