SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Vedci hľadajú príčiny mračien kobyliek v Afrike

Obrovské húfy kobyliek ohrozovali ľudí a prinášali hlad zrejme už v biblických časoch. Ako konštatuje internetová verzia National Geographic, vedci sa doteraz trápia s príčinami ich invázií a s tým, ako tieto nemilé udalosti predpovedať a kontrolovať.

Pre dakarské deti boli kobylky vítaným spestrením pri hre. Prezident Senegalu Abdoulaye Wade však začiatkom septembra vyhlásil, že túto katastrofu môže zastaviť len okamžitá akcia v štýle vojenskej operácie. FOTO - REUTERS

Najhorší za pätnásť rokov

Súčasné premnoženie kobyliek si najviac odniesli mnohé krajiny západnej Afriky. V Guinei-Bissau ohrozuje púštna Schistocerca gregaria (saranča všežravá) úrodu orieškov kešu, od ktorej sú závislé takmer dve tretiny farmárov.

V najviac postihnutých oblastiach je nedostatok jedla. Vláda v Mauretánii odhaduje, že tretine z 2,8 milióna obyvateľov tento rok hrozí hlad. Aj ďalšie krajiny v oblasti Sahelu budú mať podobný osud. Posledný nálet kobyliek patrí k najhorším za posledných päťnásť rokov.

"Naposledy bol takýto výskyt v rokoch 1986-89," povedal Clive Elliot, expert na saranče vo FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) v Ríme. "Rozprával som sa s mnohými ľuďmi v oblasti, a tí vravia, že kobyliek je dokonca ešte viac ako v roku 1988."

Ak je nejaká pravidelnosť v náletoch kobyliek, vedci ju ešte iba musia nájsť. V dvadsiatom storočí to boli roky 1926-1934, 1940-1948, 1949-1963, 1967-1969 a 1986-1989. Ich výskyt sa viaže na dažde v období liahnutia.

Predvídateľné ako počasie

"Hľadali sme pravidelnosti v ich populačnej hustote, ale tá sa do takej miery viaže na klimatické podmienky, že sme žiadne predvídateľné cykly nenašli," povedal Jeff Lockwood, entomológ z Wyominskej univerzity. "Ich nálety možno predpovedať asi tak ako počasie."

Podľa FAO počas najväčších náletov môžu kobylky ohroziť živobytie každého desiateho obyvateľa planéty. Môžu sa naraz vyskytovať až na ploche 30 miliónov kilometrov štvorcových, čo je 20 percent povrchu Zeme. Spôsobujú obrovské škody na obilí, také, že mnoho farmárov skrachuje.

Pesticídy alebo pleseň?

FAO sa snaží škodám predchádzať s pomocou modernej technológie vrátane satelitov, pesticídov a helikoptér.

"Poskytujeme informácie jednotlivým krajinám, takže môžu zamerať pozornosť na rizikové oblasti. Nie vždy to funguje, ale je to užitočné," vraví Elliot.

Vlani ošetrili približne 11 miliónov hektárov pesticídmi z lietadiel a helikoptér. Ich použitie však tiež prináša environmentálne problémy.

"FAO sa snaží používať ekologické pesticídy. Aj ich pôsobenie však trvá dlhšie, ako by sme si želali," poznamenáva Elliot.

Jednou z možných alternatív je použitie plesne Metarhizium anisopliae . Tá účinkuje na saranče a kobylky, ale pre iný hmyz, rastliny a zvieratá, vrátane ľudí, je neškodná.

Gigantický metabolický požiar

"Domnievame sa, že saranče predstavujú akýsi gigantický cyklus prenosu organickej hmoty z jedného miesta zemegule na druhé," povedal Lockwood. "Popravde, vieme veľmi málo o role sarančí v obehu živín v Afrike."

V každom prípade tieto nálety majú dôležitý ekologický význam. "Nálety sarančí si možno predstaviť ako akýsi metabolický požiar. Myšlienka úplnej eliminácie náletov sarančí, ktorú aj tak nedokážeme uskutočniť, by spôsobila ekológom zimomriavky," povedal. "Jednoducho nevieme dosť o možných dôsledkoch."

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Miroslav Marček na hlavnom pojednávaní v prípade obžaloby za vraždu Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej a Petra Molnára začiatkom roka 2020.

Marček si odpykáva 25 rokov.

11 h

Už stihol vydať zásadné nariadenia.

10 h
Marcel Slávik

Sulík naňho podal trestné oznámenie.

15 h

Neprehliadnite tiež

Etna sa znovu zobudila.

Erupciu sprevádzalo dunenie.

20. jan
Ilustračné foto.

Dinosaurus patril medzi sauropodov.

20. jan

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

20. jan