FOTO - ARCHÍV
Mimikry je schopnosť živočíchov zmenou sfarbenia či iných prvkov telesnej podoby splynúť s prostredím alebo sa maskovať za iného živočícha. Morskí biológovia objavili nové prípady, dokladajúce pozoruhodnú pružnosť mimikry druhého typu.
Nasadím si masku, zložím si masku
Isabelle Côteová a Karen Cheneyová z Východoanglickej univerzity v Norwichi (Veľká Británia) opísali v najnovšom čísle časopisu Nature správanie neveľkej morskej ryby druhu Plagiotremus rhinorhynchos. Žije na koralových útesoch. Agresívne útočí na iné koralové ryby a vytrháva im z tela kusy mäsa a šupiny. Sfarbením sa pri tom maskuje ako mladá ryba gambáč druhu Labroides dimidiatus. Tá patrí k tzv. čističom, ktoré oberajú prisaté parazity z tiel väčších rýb.
Ukázalo sa však, že toto mimikry P. rhinorhynchos nie je trvalé. Využíva ho výlučne v prítomnosti rybích čističov. Ak ich na útese niet, nadobúda dve iné sfarbenia. Umožňujú jej jednak nenápadne sa skryť na "čistiacich stanovištiach" útesov, jednak zamiešať sa do kŕdľa iných drobných rýb. Okolo plávajúce veľké ryby potom odtiaľ napáda prekvapujúcim útokom.
Obe taktiky sú približne rovnako úspešné. Bádateľky overili schopnosť rýchlej zmeny farebného maskovania presunom rýb medzi lokálnymi prostrediami. Fyziologický základ tohto javu je zatiaľ nejasný.
Láska je mocná čarodejka
Veľká austrálska sépia druhu Sepia apama žije osamelo. V období párenia sa však jej jedince zhromažďujú. Na jednu samicu pripadajú zväčša štyria, niekedy až jedenásti samci. Je preto logické, že veľké samce, "manželia", si samice strážia. Tie znášajú naraz jedno veľké oplodnené vajce. Denne ich je 5-39, pričom sa pária až 17-krát denne s 2-8 samcami. Samice odmietajú 70 percent pokusov o párenie.
Súperenie medzi samcami je obrovské. "Manželom" sa ujde 64 percent kopulácií, zvyšok "chlapcom od vedľa" - malým samcom, nespárovaným samcom alebo "manželom" z iných párov.
Roger Hanton z Laboratória morskej biológie vo Woods Hole (USA) opísal s medzinárodnou trojicou kolegov, takisto v Nature, taktiku malých samcov tejto sépie, ktorí majú telesné rozmery samíc. "Prezliekajú sa" za ženy. Rýchlo dokážu nadobudnúť škvrnité sfarbenie samíc a skrývajú štvrté biele ramená, znak samcov. Takto sa prikrádajú k samiciam, najmä ak sú dočasne slabšie strážené, lebo ich "manžel" odráža nápor iných veľkých samcov. Občas dokonca predstierajú postoj vajcia kladúcich samíc, keďže samice sú vtedy sexuálne neprístupné.
Maskujú sa tak dobre, že sa s nimi občas pokúšajú páriť iné samce. Úspešní sú aj reprodukčne. Analýza DNA preukázala, že dve z troch pozorovaných úspešných inseminácií pod takýmto mimikry vyústili do oplodnenia. Sépie majú ostrý zrak, no zlé sociálne rozpoznávanie, takže to funguje. Ide o vôbec prvé preukázanie úspešnosti takejto taktiky v ríši živočíchov (hoci o prenikaní do harémov a budoárov v dámskych šatách majú ľudia celú literatúru).
