Pre americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) sa skončí jedna z najúspešnejších misií blízkej minulosti. Namiesto plánovaných deviatich mesiacov fungovala DS 1 viac ako tri roky, počas ktorých okrem iného skúmala asteroid a kométu.
Pôvodným účelom DS 1 bolo odskúšanie novej technológie iónového pohonu, ktorým sa dajú dosiahnuť vyššie rýchlosti kozmických lodí než bežnými pohonmi. Novinkou bol aj počítačový navigačný systém, umožňujúci sonde autonómne, od kontrolného centra nezávislé riadenie. V prvých deviatich mesiacoch od štartu v októbri 1998 sa otestovalo 12 nových prístrojov.
V rámci "práce nadčas" preletela DS 1 na konci pôvodne plánovanej misie okolo asteroidu Braille. Počas preletu však zlyhala technika a sonda sa pre chybu v navigačnom systéme od asteroidu veľmi vzdialila. Aj napriek tomu sa NASA rozhodla experiment zopakovať s iným nebeským telesom.
V septembri tohto roka sa podarilo priblíženie k Borrellyho kométe. DS 1 ju minula vo vzdialenosti iba 2000 kilometrov a na Zem poslala množstvo fotografií v dovtedy nevídanom rozlíšení. Kvalita snímok prevyšovala aj fotografie sondy Giotto, ktorá sa v roku 1986 priblížila k Halleyho kométe iba na 600 kilometrov.
DS 1 medzičasom vyčerpala zásoby paliva a 90 percent objemu plynu xenón, na ktorý iónový pohon pracuje. "Nie som smutný, že je koniec," povedal Marc Rayman, vedúci projektu DS 1. "Naopak: Teším sa, že sa nám toľko podarilo." Nebude to však rozlúčka úplná. Sonda zostane na obežnej dráhe okolo Slnka so zapnutým prijímacím zariadením.
Internet: http://nmp.jpl.nasa.gov/ds1
