Košice 18. decembra (TASR) - K objasneniu supravodivosti v kovovej zlúčenine borid magnézia prispeli v tomto roku v spolupráci s kolegami vo švajčiarskom Grenobli výskumníci košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Vedúci jeho oddelenia fyziky nízkych teplôt Peter Samuely dnes pre TASR spresnil, že pomocou mikrokontaktovej spektroskopie dokázali, že v tomto materiáli existujú dve odlišné skupiny elektrónov a práve jedna z nich významným spôsobom prispieva k vytvoreniu supravodivosti. Prácu košických fyzikov Petra Samuelyho, Pavla Szabóa a Jozefa Kačmarčíka uverejnili v septembrovom čísle prestížneho vedeckého dvojtýždenníka Physical Review Letters.
Supravodivosť v boride magnézia pri teplotách pod mínus 233 stupňov Celzia objavili začiatkom tohto roku japonskí vedci. Je to podľa Samuelyho takmer dvakrát vyššia teplota ako v doterajších kovových supravodičoch. Sú síce známe materiály, takzvané vysokoteplotné supravodiče, ktoré pracujú už pri teplotách mínus 140 stupňov Celzia, borid magnézia je však oveľa lacnejší a technologicky jednoduchší. Objav japonských vedcov, ako povedal Samuely, vyvolal obrovský "boom" vedeckého výskumu. Priniesol značný pokrok pri príprave drôtov, ktoré majú reálnu perspektívu prenášať elektrickú energiu bez strát. Tenké "filmy" z tohto materiálu môžu pracovať v elektronike a citlivých magnetických detektoroch. Materiál má šancu nahradiť existujúce nízkoteplotné supravodiče v lekárskych tomografoch s magnetickou rezonanciou.
Supravodivosť je fyzikálny jav, pri ktorom materiál stráca elektrický odpor a vytláča magnetické pole. Jav má obrovské možnosti technického využitia, ktoré sú podľa vedcov zatiaľ limitované, pretože funguje len pri teplotách v blízkosti takzvanej absolútnej nuly - mínus 273 stupňov Celzia.
