Forgotten Realms (AD&D) je známy, zaužívaný fantasy svet, ktorý bol využitý v množstve počítačových (aj nepočítačových) RPG hier a vďaka vývojárom, ktorí väčšinu hier zasadených do AD&D spracovali kvalitne, licencia Forgotten Realms sa stala akousi značkou kvality. Pravdepodobne nie je ľahké (minimálne nie lacné) ju získať, tak sa predpokladá, že spoločnosť, ktorá vynaložila toľké peniaze na získanie exkluzívnej licencie, sa ju bude snažiť naplno využiť a svoju hru dovedie k dokonalosti. Nie vždy je to však tak, ako sa dočítate ďalej, ani v prípade Demon Stone to nedopadlo príliš dobre.
Prvým náznakom toho, že hra Demon Stone (DS) nebude celkom klasickou AD&D RPG hrou, je jej akčnosť. Na tom by nebolo nič zlé, nakoniec ani sami autori sa nesnažili hru prezentovať ako hard-core RPG. V skutočnosti DS má od RPG pomerne ďaleko, je to jednoduchá akčná „mlátička“ z pohľadu tretej osoby (či prípadne štvrtej, piatej alebo šiestej, podľa toho, ako sa neovládateľná kamera rozhodne), okorenená získavaním skúseností.
Možno viete, že DS bol skôr, ako vyšiel na PC, vydaný na PS2 a Xbox, tým sa viac-menej vysvetľuje aj akčné zamerania hry. PC verzia, ako takmer každá hra prevádzaná z konzolového prostredia, trpí všetkými známymi diagnózami. Najproblematickejšia je samozrejme grafika, ktorá na malých screenshotoch vyzerá úžasne, no v hre to už také úžasné nie je. Keď sa na moment prestanete sústrediť na svojich bojovníkov a poobzeráte sa, čo sa deje v okolí, smiechu sa asi nezdržíte. Dvojrozmerné pohyblivé pozadie, ktoré má vyjadrovať zväčša bojový chaos sa skutočne trochu nepodarilo. O tom však neskôr.
Princíp Demon Stone je jednoduchý, hra vám ho vysvetlí počas prvej úrovne, ktorá okrem úvodu do deja slúži aj ako tutorial. Počas celej hry budete môcť ovládať tri postavy, bojovníka Ranneka, zlodejku
Každá postava má pevne dané zbrane, ktoré môže používať a aj napriek hrdému prívlastku „RPG“, ktorým sa Demon Stone honosí, zmeniť ich jednoducho nemôžete. Rannek bude navždy používať svoj meč, zlodejka Zhai zasa dýky, no a Illiusovi samozrejme nesmie chýbať klasická „hůl“ (má to však trochu zaujímavejšie, keďže sa môže postupne učiť nové kúzla). Okrem týchto zbraní na boj zblízka môžu hrdinovia použiť aj strelné zbrane, avšak s trochu morbídnym obmedzením na náboje – okrem kúzelníka majú ostatné postavy len po 15 šípov, čo je počet, ktorým zabijete tak dvoch nepriateľov, za predpokladu, že sa zakaždým trafíte. V rámci zjednodušeného RPG modelu môžete hrdinom dokupovať iba „apgrejdy“, teda vylepšené verzie ich bežných zbraní. V praxi to vyzerá asi tak, že po každej úspešne ukončenej misii dostane partička nejaký obnos peňazí, ktorý môžete využiť na nákup zbraní, brnenia, či kúziel. Napríklad drtič Rannek bude pravidelne dostávať nové meče „Sword +1“, „Sword +2“, „Sword +3“ ...... „Sword +n“. Kupovať (za peniaze alebo skúsenostné body) sa našťastie dajú aj špeciálne vlastnosti (kombá), či kúzla z repertoára Forgotten Realms.
Najväčším záporom herného systému je nemožnosť ukladania hry počas misie. V kombinácií so zlou AI, je to smrteľná kombinácia, ktorá ma pri hraní hry naozaj likvidovala, frustrovala... Hry majú byť hlavne oddychovou záležitosťou a nie ďalším stresovým faktorom, akých má každý k dispozícií veľmi veľa.
GRAFIKA 5 / 10
Ako som už spomínal, PC verzia Demon Stone je prevodom z konzoly PlayStation 2. Grafika teda nie je
Celkové spracovanie nie je však až také zlé a špeciálne efekty potešia oko hráča, no na viac ako dve a pol hviezdičky to skutočne nevidím. Krivdil by som tak ďaleko krajšie spracovaným hrám a pochybujem, že Demon Stone niekto bude hodnotiť lepšie než priemerne...
INTERFACE 8 / 10
Myslím, že interface je bezproblémovo spracovaný, čo má svoje odôvodnenie aj v pôvodne konzolovom spracovaní, kde sa podľa môjho názoru nesmú robiť neprehľadne a user-unfriendly uživateľské rozhrania. Ovládanie, napriek tomu, že je primárne určené pre gamepad je zvládnute excelentne a kombinácia myš+klávesnica nie je žiadnym hendikepom, i keď samozrejme nejaký ten herný ovládač by určite bodol.
HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Vzhľadom na to, že Demon Stone je hlavne akčnou hrou, hrateľnosť nie je zlá. Upozorňujem však všetkých hráčov RPG, že ak tu čakajú niečo viac zo svojho obľúbeného žánru, nedočkajú sa. Akčný model je prepracovaný aj vďaka systému rôznych komb, ktoré môžete využívať, a taktiež vďaka možnosti (nutnosti) prepínať si medzi jednotlivými postavami. Dizajn jednotlivých úrovní je slušný, poteší aj veľká variabilita prostredia, ktoré vás určite nudiť nebude. Negatívnych faktorov, ktoré hre uberajú na kvalite je viac. Je to hlavne zle vyriešený systém ukladania hry, počas misie na „sejv“ zabudnite. To by však nebolo až také zlé, keby kooperácia s vašimi spolubojovníkmi nebola taká obtiažna a keby robili to, čo majú. Hneď v jednej z prvých misii dostanete za úlohu zabiť nepriateľskú mágyňu, ktorá na vás zdiaľky kúzli. Na diaľku však môže efektívne bojovať len mág Illius, ktorý v spomínanej úrovni zhodou okolností nemohol zabíjať príšery, ktoré na vás útočili spolu s mágyňou. Jasne z toho vyplýva, že Illius sa má sústrediť na cudzieho čarodejníka, resp. čarodejnicu a Rannek so Zhai majú mága brániť pred útočiacimi potvorami. Títo dvaja však väčšinu času behali ako splašení, príliš toho nevybojovali a dokončenie tejto misie bolo trochu utrpením a išlo tu fakt len o kadenciu klikania na myš... Illius musel zabiť nepriateľa skôr, než útočiace príšery jeho, on však bol proti nim celkom bezbranný.
Nad tým všetkým by sa však dalo prižmúriť oko, keby autori do hry nezakomponovali „neodkliknuteľné“ in-game animácie. Skutočne som sa snažil tieto animácie nejako zrušiť, ale žiadna klávesa na mojej (celkom obyčajnej, funkčnej) klávesnici nereagovala a keď budete tridsiatykrát opakovať misiu a tridsiatykrát budete musieť pozerať tú istú animáciu, porozmýšľate, či Demon Stone nebol trochu zlou kúpou...
MULTIPLAYER
Demon Stone multi-player neobsahuje, čo sa dá pri akčnom RPG považovať za dosť veľké mínus. Ja osobne si sieťovú hru viem celkom dobre predstaviť a myslím, že by celkové hodnotenie zdvihla aspoň o jednu hviezdičku.
ZVUKOVÉ EFEKTY 7 / 10
Klasika. Niet čo vytknúť. Zvukové spracovanie je na úrovni, i keď bohužiaľ nevyužíva možnosti priestorového zvuku a 5.1 reproduktorových zostáv. Bojovú vravu a chaos však zvuky slušne dopĺňajú a vytvárajú atmosféru, ktorá trochu pomôže prižmúriť oči nad nedostatkami celej hry.
HUDBA 6 / 10
Recenziu na Demon Stone som písal trochu s odstupom času a priznávam sa, hudbu si nepätám. Ako „správny“ recenzent by som si teraz mal niečo vymyslieť, ale podľa mojich skúseností, keď si hudbu odniekadiaľ nezapamätám, tak sa tam buď pilo alebo tá hudba bola na takej úrovni, že si ju nikto nevšimol, teda nebola ničím výnimočná, ale rovnako ani nikoho neotravovala. Moje hodnotenie sa teda pohybuje niekde na hranici priemeru. Každopádne hudba v takejto akčnej hre nie je až tak podstatná.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Náročnosť hry veľmi kolíše, ale nebyť nevyhovujúceho herného systému, nedalo by sa o nej povedať, že je zlá. Ak si odmyslím všetky vyššie spomínané nedostatky a primyslím zopár chýbajúcich vlastností hry, bolo by to všetko OK a náročnosť by vyhovela každému. Primýšľať ani odmýšľať si však nemôžem nič, takže DS je pomerne náročnou hrou a pravdepodobne nikto sa pri nej veľmi neodreaguje a nezabude na stres po namáhavom dni.
Rovnako je to aj s umelou inteligenciou, ako som spomínal, vaši spolubojovníci su miestami skutočne blbí. Trochu lepšie sú na tom nepriatelia, ktorí sa snažia využívať všetky svoje danosti (nepríjemní sú najmä lukostrelci) proti vám. Nečakajte však nič prevratné, rovnako ako väčšina ostatných dôležitých herných prvkov, aj náročnosť a inteligencia skončili na priemernej úrovni.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5 / 10
Aj napriek všetkým predpokladom, že hra vytvorená vo svete Forgotten Realms bude kvalitná, zábavná a zaujímavá, Demon Stone takou nie je. Osobne si myslím, že takéto akčné RPG (ktoré už skoro vôbec nie sú RPG) nie sú celkom vhodným žánrom pre PC, ktoré toho ponúka oveľa viac ako konzoly. A priznávam, keby som tento produkt hodnotil ako produkt pre PS2, či Xbox, dostal by určite vyššie hodnotenie, PC je predsa len PC a očakával som trochu viac. Nič však nie je také hrozné, aj priemerná hra má predpoklady stať sa predávanou a komerčne úspešnou. Niekomu možno sadne viac ako mne...