Washington 17. decembra (TASR) - Blesky sú síce na zemeguli každodenným fenoménom, ale ešte o nich stále nevieme všetko. No aj v tejto oblasti sa urobil ďalší krok vpred.
Vďaka družicovej technike a šiestim rokom pozorovaní sa vedcom z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) podarilo zostaviť globálnu mapu výskytu bleskov. "Prvýkrát sme dokázali zmapovať globálny výskyt bleskov, ich rôzne funkcie v závislosti na zemepisnej dĺžke a šírke a ročných obdobiach," uviedol Hugh Christian z Marshall Space Flight Center.
Z pozorovaní vyplýva, že blesky najčastejšie udierajú v strednej Afrike (50 bleskov ročne na kilometer štvorcový), v masíve Himalájí a na Floride. Obidva póly a otvorené more sú naopak najpokojnejšími oblasťami. Na severnej pologuli stúpa frekvencia výskytu bleskov v letných mesiacoch, na južnej pologuli to tak býva na jar a na jeseň.
Tieto zistenia pomôžu nielen miestnym obyvateľom, ale v prvom rade meteorológom, ktorí sa snažia predpovedať vznik a vývoj búrok a tornád, najčastejších "kolísok" bleskov. Z toho, ako často sa zablysne, sa dá určiť, či na fronte hrozí nebezpečenstvo vzniku smršte, pred ktorou treba varovať obyvateľov, alebo zostane iba pri normálnej búrke.
Podľa Dennisa Boccippia je na Floride preto toľko bleskov, lebo sa tu stretávajú dve vzdušné prúdenia: jedno z východného pobrežia, druhé zo západného pobrežia. Stret týchto prúdení vo veľkých výškach nasaje prízemné vzduchové vrstvy nahor, výsledkom čoho sú silné búrky a smršte.
Tento proces sprevádza atmosférický jav zvaný hydrometeory, keď sa vytvorí sústava vodných kvapiek alebo ľadových kryštálikov, ktoré padajú alebo sa vznášajú a navzájom pritom kolidujú, čo má vplyv na elektrický náboj. Častice s priemerom menej ako 100 mikrometrov si vytvoria pozitívny náboj, väčšie častice sa nabijú negatívne. Vietor a gravitácia sa postarajú o priestorové oddelenie rôzne nabitých častíc v mraku, takže vznikne enormný elektrický potenciál.
"Blesky sú potom jediným mechanizmom na uvoľnenie takýchto stavov," hovorí Boccippio. Rozlične nabité zóny sa vyrovnajú v podobe obrovských výbojov nielen v jednom oblaku, ale aj medzi rôznymi oblakmi alebo medzi oblakom a zemou.
Za globálnu mapu aktivity bleskov vďačíme systému senzorov LIS (Lightning Imaging Sensors), ktoré pracujú v svetelnom spektre blízko infračervenej oblasti. V prípade, že zachytia blesk, spustia vysokorýchlostné kamery, ktoré urobia až 500 záberov za sekundu. Kamery sa nachádzajú na palube dvoch satelitov, ktoré od roku 1995 resp. 1997 obiehajú na geostacionárnej obežnej dráhe okolo Zeme. V budúcnosti sa uvažuje o preložení LIS na iné satelity, pretože tie pôvodne sú už príliš blízko horných vrstiev atmosféry.
