Baltimore 5. januára (TASR) - Americký fyzik Dick Henry z Baltimoru prišiel s nápadom nového kalendára, v ktorom konkrétny dátum pripadne každý rok na rovnaký deň v týždni.
Súčasný kalendár má 365 dní a nie je pravidelný, takže jednotlivé dni pripadnú každý rok na iný deň v týždni. Henry však navrhol kalendár, ktorý používa 364 dní a delí sa rovnomerne na 52 týždňov, píše New Scientist.
V novom kalendári, ktorý autor nazval Calendar-and-Time (Kalendár a čas), pozostáva marec, jún, september a december zhodne z 31 dní, zatiaľ čo ostatné mesiace majú 30 dní.
V tomto kalendári napríklad 1. sviatok vianočný vždy pripadne na nedeľu. Nevýhodu však majú ľudia narodení v deň, ktorý fyzik v novom kalendári zrušil, ako napríklad 31. januára, pretože tak prídu o svoje narodeniny.
Aby nový kalendár zostal v súlade s ročnými obdobiami, vedec k nemu pridal jeden týždeň navyše, ktorý nie je súčasťou žiadneho mesiaca a bude do kalendára zaradený každých päť alebo šesť rokov. Nový týždeň nazval Newtonovým týždňom na počesť jeho obľúbeného fyzika Isaaca Newtona.
"Myslím si, že takýto kalendár by bol mimoriadne užitočný," hovorí o vynáleze Owen Gingerich, astronóm a vedecký historik z Harvardskej univerzity. Podľa neho gregoriánsky kalendár, ktorý používame dnes, prijímal svet veľmi pomaly. Napríklad Anglicko neprešlo na gregoriánsky systém až do roku 1752, čo bolo takmer 200 rokov od začiatku používania kalendára v Ríme.
