Paras Prasad zo SUNY (USA) s kolegami uvádza, že na dopravu liečebných génov do buniek možno namiesto potenciálne predsa len rizikových vírusov využiť kremíkové nanočastice.
Naruhisa Takato z National Astronomical Observatory (Japonsko) s kolegami objavil minerály obsahujúce vodu, alebo organické materiály na povrchu Jupiterovho mesiaca Amalthea. Jupiter ho asi s mesiacom Thebe zachytil z vonkajších oblastí slnečnej sústavy.
Steven D'Hondt z University of Rhode Island (USA) objavil s americkými a nemeckými kolegami v prostredí bezkyslíkových sedimentov stovky metrov pod dnom východného Pacifiku pri pobreží Peru veľmi hojné a fyziologicky rozmanité mikrobiálne spoločenstvá.
Podľa Rhysa Greena z University of Cambridge (Veľká Británia) s kolegami je pre záchranu biodiverzity výhodnejšie vysokointenzívne farmárstvo na menšej výmere s minimalizáciou úniku hnojív do prostredia ako organické farmárstvo s nižšími výnosmi na väčších plochách.
Tím Davida Fishera z Harvard University (USA) nanovo vysvetlil, prečo niektorí ľudia predčasne sivejú. Pokusy s geneticky upravenými myšami (na obrázku) ukázali, že to súvisí s anomálnym vplyvom génu Bcl2 na kmeňové bunky, podieľajúce sa na pigmentácii vlasov.
Tím Charlesa Stilesa takisto z Harvard University (USA) identifikoval myšiu bielkovinu nevyhnutnú pre opravu poškodenia nervov, aké súvisí s ľudskou roztrúsenou sklerózou. Ide o takzvaný prepisový faktor Olig1 v bunkách, ktoré produkujú myelínový obal nervov.
Gregory Dietl z University of North Carolina (USA) s kolegami zistil, že dravé morské slimáky sa po "slabšom" masovom vymieraní organizmov pred 3 miliónmi rokov na hranici pliocén-pleistocén živia menej rizikovo, azda pre úbytok predátorov a potravnej konkurencie.
Tím Ryana Norrisa z Queens University (Kanada) zistil, že samce severoamerického žltochvosta Setophaga ruticilla, zaťažené otcovskými povinnosťami ešte v neskorom lete, majú na budúci rok nevýraznejšie sfarbené perie a problém so zháňaním partnerky.
Tím Louisa Mugliu z Washington University (USA) zistil na myšiach, že depresie a poruchy regulácie stresových hormónov súvisia s nedostatkom glukokortikoidného receptora v mozgu.
Klaus Stöhr zo Svetovej zdravotníckej organizácie upozorňuje, že hoci prvý raz v histórii poznáme potenciálny zdroj chrípkovej pandémie, podtyp H5N1 chrípkového vírusu, príprava potrebných vakcín je na medzinárodnej úrovni i v jednotlivých krajinách úplne nedostatočná.
