;) |
tajte v Pekle.
Peklo v podaní pôvodného Painkilleru, ktorý sa k nám dostal na jar tohto roku bolo obzvlášť zábavné a priťahovalo pozornosť širokej verejnosti. Žiadna dramatická zápletka, žiadne zdržovanie. Všetko fungovalo na jednoduchom princípe. Vojdem do miestnosti/ohraničenej časti vo vonkajšom prostredí, začnú sa na mňa valiť podivné kreatúry a ja ich len kosím po stovkách, kým všetky nezhynú pod pekelnými zbraňami. Potom sa otvorí cesta ďalej, pričom zablúdiť sa tu nedá a takto pokračujeme až do úspešného záveru hry. Sem-tam nám cestu znepríjemní záverečný boss, na ktorého platí jedna fintička, na ktorú je potrebné prísť. To je všetko. To bol Painkiller. Neskutočne chytľavá akcia a možno po čase i dosť stereotypná, ale tento fenomén postihne každú hru. Ak nemáte ani šajnu o akej hre tu teraz píšem, rozhodne vám odporúčam prečítať si recenziu na staršieho Painkillera. Painkiller: Battle out of Hell bol hráčmi očakávaný prídavok a hoc som sa naň tešil, nedokázal dokonale ukojiť moje krvavé chúťky, i keď to zo začiatku vyzeralo nádejne. Nebudeme predbiehať a začneme pekne od začiatku. Od príbehu.
Keďže príbeh a Painkiller sa majú asi tak v láske ako ja a telenovely. Battle out of Hell samozrejme má zápletku, ale v zachovaní kladných vzťahov ho môžeme skrátiť, svojou primitívnosťou a prevedením by vás dokonale unudil. Ideme preč z pekla a pokúšame sa uniknúť z praciek Alastora. To je všetko. Žiadne podrobné obkecy sú nežiaduce a zbytočne zdržujú od akcie, ktorá sa vôbec nezmenila. A to je dobre.
;) | ;) | ;) | ;) |
Hneď na úvod si predstavíme dvojicu nových zbraní – pričom staré dobré kúsky ostali. Prvou je Sub-machinegun, čo predstavuje klasickú, modernejšieho razenia vytvorenú automatickú zbraň. V sekundárnom móde získate plameňomet, ktorý neskúseným hráčom do rúk nepatrí, lebo si s ním podpálite vlastný zadok. Ale nepriatelia nádherne horia a potom sa v agónii hrnú k zemi. Druhá „bambitka“ je omnoho lepšia. V primárnom móde vám môže zbraň poslúžiť aj ako sniperka. Boltgun totiž nemá žiadnu hlaveň, ale len miesta na štyri tenké kolíky, ktoré v momente vypáli. Nemusím sa tu ďalej rozplývať nad fantastickosťou prišpendlenia niektorých potvoriek na stenu. Sekundárny mód skrýva „zábavné guličky“. Aspoň ja som si ich tak nazval. Ak sa pamätáte na malé gulôčky naplnené pušným prachom, ktoré pri silnejšom náraze s podlahou kvázi vybuchovali, ale skôr len vytvárali hluk a smrad, tak viete o čom sú moje zábavné guličky (ehm :), v originále nazvané heater. Len na rozdiel od klasických dokážu pri kontakte s akoukoľvek bytosťou rozorvať jej vnútornosti do okruhu niekoľkých metrov. Hádžete ich po desiatich, takže stačí zopár hrstí a máte dokonale vyčistenú miestnosť... ale len od nepriateľov, na stenách je totiž všade vytečený mozog s krvavými fľakmi a rozdrvenými kosťami.
;) |
Všetko ostatné zostalo po starom, máme tu magické karty, ktoré dočasne umožňujú hlavnej postave využívať rôzne bonusy, ale osem klasických úrovní nemôžem považovať za dostatočne veľké sústo. Osmičku levelov dopĺňa ešte dvojica s bossmi, ale tie za plnohodnotné úrovne považovať rozhodne nemôžem. Je toho málo i zbrane mohli byť originálnejšie, takto to na mňa pôsobí značne uponáhľaným dojmom.
Hodnotiacu časť plne vynechám a v záverečnom verdikte sa pokúsim zhrnúť všetky svoje myšlienky a postrehy z hrania. Jednak je zbytočné písať už raz napísané (viď. recenzia na Painkillera) a tých zopár drobností ako vylepšený engine s podporou pixel shaderov 3.0, nové multiplayer módy ako CtF (boj o vlajky) a LMS (posledný vyhráva) stoja maximálne za spomenutie, i keď to rozhodne nie je informácia, bez ktorej by ste nezaspali. Maximálne vám môžem odporučiť našu obnovenú galériu, do ktorej sme pridali takmer 200 screenshotov priamo z hry.
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6 / 10
Som naladený na správnu pekelnú notu, roztopašné črevá letiace vzduchom a šmýkanie sa na strúhadle do bazénu s jódom mi spôsobujú potmehúdsky úsmev na diabolskej tvári. Battle out of Hell by som prirovnal k filmu, s výborne vykreslenou zápletkou v prvých 20 minútach a potom nasleduje strih na deduška v kresle a celé to pokračuje jeho rozprávaním... Nudné? Áno, začal som sa neskutočne nudiť a vrcholom všetkého boli, snáď samotným bohom, pripravené skákacie pasáže. Podobné anjelské hračky patria predsa do plošinoviek s infantilnými hrdinami a nie do krvou vytapetovaného domu hrôzy. Atmosféra tým riadne utrpela, až sa mi derie slzička do oka. Datadisk vyzerá výborne, zvuky sú atmosferické v každom prostredí, hudba dokresľuje prostredie do tmavších farieb, ale akoby People Can Fly (tvorcovia hry) tvrdo pracovali len na prvých dvoch úrovniach – nádherná architektúra, výborný nápad a šialene zvrhlé myšlienky. Lenže to už zrejme bol na kalendári november a distribútor tlačil a muselo sa narýchlo zbúchať ešte zopár levelov, aby sa prídavok dostal na vianočné trhy. Pche, za klasickú datadiskovú sumu (teda u nás jeden lila papierik s A.Hlinkom v popredí). Je to tu toho príliš málo na to, aby som dal expanzii Battle out of Hell rovnaké hodnotenie ako primárnemu Painkillerovi. Príliš málo muziky za príliš veľa peňazí.
