V americkom časopise Science sa nad Homo floresiensis zamyslel Jared Diamond z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. Ako azda až renesančný typ prírodovedca je prekladmi svojich kníh Tretí šimpanz, Osudy ľudských spoločností a Prečo máme radi sex? známy aj u nás.
Diamond z perspektívy "mimozemšťana na návšteve" zdôrazňuje, že niet dôvodu, prečo by sa mal rod Homo vymykať prírodnému výberu, ktorý v ostrovnej izolácii produkuje zakrpatené formy živočíchov. Praľudia H. erectus uviazli na Florese v dobe, keď ho delili od iných iba vodné medzery, ktoré preklenuli zrakom. Keby totiž vedeli prekonávať vodné plochy za horizont, nezostali by izolovaní.
Príklady z novšej histórie: Tasmánci (10 000 rokov v izolácii, prežili do príchodu Angličanov, ktorí ich vyhubili) a obyvatelia priľahlého Flindersovho ostrova (vymreli po 4000 rokoch izolácie). Do Austrálie a na Novú Guineu, ktoré kedysi tvorili jeden celok, sa H. erectus nedostal, lebo vodné medzery siahali za horizont - merali 87 km a viac.
Prečo však H. floresiensis, žijúcich ešte pred 18 000 rokmi a azda oveľa dlhšie, nevyhubili príchodzí H. sapiens (v Austrálii boli najneskôr pred 46 000 rokmi)? To sa predsa inde očividne stalo starším druhom praľudí a tiež mnohým veľkým druhom lovnej zveri.
Sotva išlo o paralelu koexistencie Pygmejov v Afrike a Negritov na Filipínach, lovcov-zberačov, s okolitými roľníckymi etnikami v rámci H. sapiens na báze komplementárnych ekonomík a obchodu . Príchodzí H. sapiens totiž ešte vtedy takisto boli lovci-zberači, a teda konkurenti.
Diamond zatiaľ nemá odpoveď. Prijíma uverejnené datovanie nálezov. Na druhej strane neverí v dlhú koexistenciu. A nakoniec kladie otázku, na ktorú sme sa všetci chceli spýtať, no netrúfli sme si: Mohli H. sapiens s H. floresiensis sexovať? Rozdielne výšky až tak nemuseli prekážať. Odpovedá: Asi nie, z tých istých príčin, prečo nesexujeme so šimpanzami. Natoľko sa od nás líšia, že pre nás nie sú sexuálne atraktívni. Ako prisilní a správajúci sa nepredvídateľne sú proste nebezpeční.
Na záver si ešte zhrňme fakty, ktoré Diamondovmu článku predchádzali.
Austrálsko-indonézsky tím našiel v roku 2003 v jaskyni na ostrove Flores v Indonézii lebku a väčšinu zvyšku kostry dosiaľ neznámeho člena rodu Homo. Tento jedinec, zrejme žena, meral necelý meter, vážil 20 kg a kapacitu mozgovne mal iba 380 ccm, čo zodpovedá šimpanzovi. Okrem toho lokalita poskytla zlomky kostí a zuby ďalších aspoň šesť jedincov. Anatomicky má však H. floresiensis najbližšie k H. erectus, minimálne v Ázii predchodcovi H. sapiens. Spĺňa predstavy paleontológov o takzvanom ostrovnom zakrpatievaní: Veľkým živočíchom sa po kolonizácii izolovaných ostrovov pomerne rýchlo zmenšia telá. Buď pre nedostatok zdrojov, alebo "v úľave" nad neprítomnosťou potravinových konkurentov.
