V západnej Kanade a na Aljaške rastie populácia hmyzu, ktorý ničí obrovské plochy lesov. Ako napísal New Scientist, hmyzu sa darí zrejme vďaka globálnemu otepľovaniu. Lesy v Európe a na Sibíri môžu byť tiež ohrozené. To by vytvorilo začarovaný kruh, lebo menej lesov znamená viac oxidu uhličitého vo vzduchu, čo by ďalej zosilnilo klimatické zmeny.
Chris Potter, ekológ z kalifornského NASA Ames Research Center v Moffett Field spolu s kolegami analyzovali satelitné snímky z projektu NASA Global Disturbances. Chceli zistiť, ako sa zmenila plocha lesa a inej vegetácie v dlhšom časovom období.
Devätnásť rokov satelitných záberov do roku 2000 odhalilo významné straty biomasy zo zalesnených oblastí v regióne od americko-kanadskej hranice až po Aljašku. Výskumníci našli dôkazy pre rýchly úhyn lesa v rokoch 1995 až 2000.
Až doteraz zostala táto katastrofa viac-menej nepovšimnutá. Oblasť nie je obývaná a ani sa tam neťaží drevo. Neodohrala sa tu žiadna väčšia prírodná katastrofa, ktorá by pritiahla pozornosť.
Členovia Potterovho tímu si preštudovali lesnícke správy a porozprávali sa s miestnymi expertmi. Zistili, že pokračujúci masívny úhyn lesa je výsledkom činnosti kôrovca Dendroctonus ponderosae a motýľa Choristoneura occidentalis. Tieto dve malé bytosti ničia les neuveriteľným tempom. Oba druhy hmyzu sú tu bežné. Za normálnych okolností ich udrží na uzde chlad, v sledovaných 19 rokoch však oblasť prežila nejednu veľmi miernu zimu. Práve to podľa Pottera nahralo hmyzu do karát a ten sa na jar premnožoval.
"Vo všeobecnosti platí, že hmyz je súčasťou systému a je v lese potrebný," povedal pre New Scientist Potter. "Teraz sa však zdá, že ide o nový úkaz na obrovskom území. Veľmi rýchlo to zmenilo podmienky panujúce v lese."
Ak trend teplejších zím bude pokračovať, ohrozí to aj iné lesy, v ktorých zima ničí škodcov. Potterov tím teraz sleduje lesné porasty v severnej Európe, Škandinávii a na Sibíri. (der)
