Armies of Exigo - Warcraft III stretáva Pána prsteňov

Dlhé obdobie sme sa mohli tešiť z časov plných mieru a kľudného života, bez pochmúrnych myšlienok na smrť. Situácia sa však mení a zlo sa znovu prebúdza – vojna sa neodvratne blíži, niet úniku, treba spojiť svoje sily s každým, aby boli temné sily raz a navždy vyhnané z našej ríše. Armády Exiga sa začínajú brániť.

Pamätáte sa na príchod Warcraftu III do svojich herných praciek? Blizzard toho nasľuboval hojne a splnil len časť, i tak sa však jednalo o podarené dielko, ktoré sa síce na prvý pohľad len čiastočne odpútavalo od klasickej schémy real-time stratégií, ale po podrobnejšom preskúmaní sme narazili na zaujímavé odlišnosti. Armies of Exigo (alebo ak chcete Armády Exiga, pri inštalácii si môžete zvoliť o akú jazykovú verziu máte záujem, takže väčšina si zvolí zrejme české titulky) sa vynoril znenazdajky a keď sme vám my priniesli podrobnejšiu novinku, o hre sa ešte toho príliš nevedelo, ale mali sme správneho "tušáka", že sa kuchti niečo špeciálne a teraz už každý hráč, ktorý má rád stratégie, prípadne kvalitné hry, musí začať rátať peniažky v prasiatku na nástupcu Warcraftu III. Armies of Exigo ním totiž skutočne je a to bez odvrávania. Z dielne Electronic Arts často nevystupujú neznáme tituly, ktoré nemajú za sebou bohatú históriu, avšak Black Hole Games sa vytiahli pred takými hitmi ako Warhammer 40 000 alebo Rome: Total War a prichádzajúci Lord of the Rings: Battle for Middle-Earth bude mať čo robiť, ak chce získať titul najlepšia real-time stratégia roku 2004.

História sa často opakuje a ľudská rasa je príliš zábudlivá, aby nevidela blížiace sa zlo. Alebo ho nechce vidieť. Hordy vojsk blížiace sa ku krajine vyvolávajú v očiach benevolentného predstavenstva len príklad klasickej roztržky, avšak postupne začínajú padať dôležité mestá pri hraniciach – vojna sa začína. Začína sa znovu a málokto si spomína na minulosťou pohltené bitky, v ktorých prišlo o život príliš mnoho našich blízkych a to len kvôli našim životom, našim vykúpeným životom. Rovnako by sme sa mali zachovať i my a ochrániť naše potomstvo, spojiť sa so spriateľenými rasami a vyraziť do poslednej vojny, kde sa ukáže, či boli naše sily a odvaha dostatočnými. Niet už viac času na vyčkávanie, obetovali sme príliš mnoho a hraničné dediny nevydržali nečakaný nápor, náš príchod bude zrejme neskorý, ale zomrieme v boji so cťou. Krvácajúce mesto Margoth nás už očakáva.

Príbeh sa pomaly, ale iste stáva dôležitou súčasťou i tak komerčných titulov, akými sú real-time stratégie. Dokázal to už pred pár rokmi Warcraft III a Armies of Exigo akoby mu v niektorých scénach z oka vypadol. Fantasy svet so štipkou "tolkienizmu" vidíme na každom kroku a nie je tomu inak ani v tomto titule. Dobré rasy bojujú s jednou zlou a všetko sa to zamieša príchodom tretieho protivníka, ktorý za sebou necháva len smrť a utrpenie. Klasické schéma, avšak je to dostatočne motivačný odrazový mostík k odhaľovaniu príbehu až do záverečného gongu. Stále to funguje a s menšími úpravami to stále fungovať aj bude.

Inšpirácia ohľadom diferenciácie herných strán pochádza z ďalšieho dielka od Blizzardu, ktorý v singleplayeri úplne nepresvedčil o svojej kvalite, dokázal to však na rôznych pro-gamingových turnajoch. Reč je samozrejme o Starcrafte a Armies of Exigo disponuje akoby fantasy rasami zo Starcraftu. Spoločenstvo alebo ak chcete Ríšu, reprezentujú kladne vnímané rasy ľudí, elfov, čarodejníci, teda klasická fantasy zmeska zachraňujúca svet. Beštie by neuspeli v žiadnej súťaži krásy (prípadne v riadne zvrátenej by sa im niečo ušlo) a skrývajú sa tu všetky záporné jednotky, aké ste mohli vidieť aj v Pánovi Prsteňov. Vyzerajú hnusne, majú zvieracie inštinkty (keď sa pozerám ako sa niektorí ľudia ruvú o akciové výrobky, mám pochybnosti o ich pôvode), smrdia a spoliehajú sa na hrubú útočnú silu. Tretie a teda posledné zoskupenie predstavuje tajomnú rasu Padlých. Hlavní záporňáci vyzerajú ako podivné genetické pokusy hmyzu so štipkou modernej technológie a spoliehajú sa hlavne na kvantitu. Keby sa neblížil vianočný čas, napísal by som niečo v zmysle, že ich je ako nas*aných, ale uskromníme sa s jednoduchou definíciou – nás mnógo. Rovnako ako Rusov v 2.svetovej, rovnako ako Zergov v Starcrafte... a rovnako ako jednej "nespočítateľnej" menšiny na Slovensku.

Jemne charakterizované rasy som nechcel viac rozpitvávať, už na prvý pohľad sú vidieť ich rozličné vlastnosti. Musíte používať odlišnú taktiku pri boji s rasou X a celé to je výborne vybalansované. Za každú rasu máme k dispozícií silnú pozemnú jednotku, jednotky na diaľku a pod., pričom je vopred jasné, že spôsob boja funguje systémom kameň-papier-nožnice a musíte si vytvárať armádu zloženú zo všetkých možností, ktoré máte k dispozícií – inak neuspejete, alebo to pôjde s obrovskými problémami. Výroba vojakov všetkých kategórií funguje známym spôsobom. Môžete vylepšovať ich základné vlastnosti, samozrejme to platí aj pre budovy. Princíp kým nepostavíš/nevymyslíš toto, nebudeš mať tamto je evergreenom v stratégiách.

Už sme mali možnosť vyskúšať si možnosť boja na dvoch frontoch, respektíve v rôznych výškových pomeroch. V klasických RTS je normálne, keď máme špeciálne jednotky operujúce vo vzduchu, avšak prechod do podzemia nám tuším ponúkla len zabudnutá Metal Fatigue. V Armies of Exigo nájdete na mapke jaskyňu, vhupnete tam s jednotkami a pohybujete sa tak v podzemí, skrytý pred očami súpera. Je to príjemné rozptýlenie. Taktické prvky vyplývajúce z držania strategických výstupov z podzemných chodieb nemusím bližšie popisovať. Musíte si však uvedomiť, že sa jedná o úplne rozdielny typ bojiska, priestory sú výrazne obmedzené a mne slúžili ako výrazné skrátenie si cesty a prekvapenie súpera. Dôležitosť tohto prvku je však zanedbateľná, nemusíte ich vôbec využívať, ale keď to tu už máme ako na podnose, tak sa s chuťou ponúkneme.

Predierate sa rôznymi druhmi misií, známych z každej inej stratégie, nenatrafíte na žiadnu výraznú novinku, nič prekvapujúce, všetky prvky RTS zostali plne zachované. Získavame suroviny (drevo, zlato, drahé kovy), rozširujeme mestečko, strop maximálne vyrobiteľných ľudí je vždy nízky, vylepšujeme, odrážame útoky protivníka a pripravujeme sa na zdrvujúci útok. Inokedy prechádzame skupinkou jednotiek mapu, bez možnosti zapojiť sa do výroby. Jednoducho sme tu už všetko videli, ale forma spracovanie je úžasná a jednoduché princípy pochopí každý a každému sa hra pravdepodobne bude páčiť.

GRAFIKA 8 / 10
Samotné grafické spracovanie po prvom pohľade na hernú obrazovku nemá chybu. Prostredie hýri detailmi, stromy sa hýbu vo vetre, zvieratká behajú po lese a z celého kraju je cítiť hodnovernosť vytvoreného sveta, teda niečo podobné ako z filmového PP, kde P. Jackson dokázal na Novom Zélande vytvoriť dokonalý obraz fantasy krajiny. Každá jednotka je dokonale rozoznateľná, jej animácie na seba nadväzujú, nie sú anatomicky postavené na hlavu, proste nádhera. Ak ste si pozreli intro trailer, určite mi dáte za pravdu, že Blizzard získal viac než len dôstojnú konkurenciu vo filmových sekvenciách. Graficky nádherné, plné emócií so strhujúcim strihom a výbornou réžiou. Skutočne sú všetky slová zbytočné a keďže dobrého je vždy málo (alebo sú naše krky až tak nenažrané?) a príťažlivé videá sa vyskytujú len po sérii misií. Medzi každou úrovňou však máte možnosť zhliadnuť posunutie príbehu pomocou animácie vytvorenej v engine hry, ale mňa osobne nikdy tento spôsob neoslovil, avšak nemusí to byť na škodu, pokým má neinteraktívna vsuvka vysvetľujúcu hodnotu. A to má takmer vždy.

Ak to mám teda strhnúť do jednej-dvoch viet, tak musím pochváliť Black Hole Games za oku lahodiaci šperk, ale tá grafická náročnosť, hlavne pri nahrávaní mapy stála grafické spracovanie celú jednu hviezdičku. So silnejším počítačom však nemusíte mať žiadnu dilemu a spokojne môžete hodiť moje frflanie za hlavu.

INTERFACE 9 / 10
Ovládanie pomocou myšiatka a jej tlapiek je uživateľsky príjemné a s kombináciou klávesových skratiek to vyzerá na orgastické besnenie a ono to tak aj skutočne je. Na každú akciu máte nakonfigurovaný klávesový ekvivalent, ale učiť sa to všetko nemusíte, na takmer všetko vystačíte s myšou. V podobných 3D izometrických tituloch býva väčšinou najväčším problémom inteligentná kamera. Mno, inteligentná, skôr by som ju nazval anarchistická, reklamné letáky sú však plné iných prehlásení, že :). Armies of Exigo to vyriešili šalamúnsky. Kameru si nemôžete takmer vôbec nastavovať a je fixne pripravená v určitej polohe. Jediná manipulácia je dovolená klávesami na zoom, posunutie do strán a mnou nazvaný "uhol pohľadu" (teda či sa budete pozerať na mapu z vtáčej perspektívy alebo akoby z očí jednotky). Zoom meníte nastálo, ale posuny sú len dočasné a ak pustíte danú klávesu, kamera sa vráti do defaultného pohľadu. Pripadá vám to ako neuveriteľné obmedzenie? To snáď nie, ja som zmeny kamery využíval len v niektorých prípadoch a poväčšinou mi plávanie voľnej kamery sťažovalo orientáciu a ako sa vraví, nevedel som, kde je sever. Takto to je jednoduché a nemáme žiaden problém s ovládaním až na...

...až na (mnou nepochopiteľné) obmedzenie počtu vyznačených jednotiek. Nenávidel som to v Starcrafte a iných stratégiách. Je to zbytočné už len preto, že vy vyrobíte viac než je nastavenie maximálneho počtu označených jedincov. Preto si musíte tvoriť skupinky, čo by ste zrejme robili i tak, avšak takto ich je veľa. Nutnosť vytvorenia niekedy až 6 organizovaných celkov a ovládanie každého z nich je frustrujúca, hlavne ak ich mohlo byť o polovicu menej. Nikdy si na to nezvyknem a zrejme až do konca svojho pochybného života budem na túto utilitku chŕliť síru. V silne takticky zameranej stratégií, kde ste nútení využívať menšie počty vojakov to je niečo iné. Ale v Armies of Exigo sa stretnú aj 70 hláv čítajúce armády. Teraz musím stlačiť 1-6, každú skupinu manuálne usmerniť. Gŕŕŕ. Pol hviezdičky dole. Keby to bolo viac než 15 voľných slotov, tak sa to dá pochopiť, ale pätnástka skutočne malé číslo. Aj keď v hodnotení interfacu je viac hanlivých slov ako kladného rozprávania, nedajte sa oklamať, všetko ostatné je zvládnuté na jednotku.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Nebudeme si nič nahovárať a ja tiež neprezradím nič nové – Armies of Exigo si zakladá svoju hrateľnosť na vykrádaní úspešných titulov. Istotne sa nájdu frfloši, ktorým samozrejme ich pravdu neberiem, ale takmer všetky prevzaté nápady sú kvalitné a preto by bolo neférové ohodnotiť hrateľnosť ako neprípustnú len preto, že sme všetko už raz videli.

Spojenie real-time stratégie s prvkami RPG je vykročenie na tenký ľad. Black Hole Games úspešne zakomponovali tento systém do stratégie a preto stará taktika v podobe vytvorenia obrovského húfu jednotiek a následný frontálny útok nie je vždy plne funkčný. Skúsený bojovník zvládne toho oveľa viac ako obyčajný pešiak. Možnosť hrať v dvoch prostrediach, príjemne sa preplietajúci príbeh s tou správnou štipkou fantasy. Áno, stále tu máme – na prvý pohľad – úplne obyčajnú RTS, avšak výborne hrajúcu sa RTS.

MULTIPLAYER 8 / 10
Neviem, či sa titulu od Electronic Arts podarí presadiť na MP poli, zatiaľ väčšina ich projektov fungovala len ako zábavka pre LAN posedenia menších skupiniek hráčov a do sveta pro-gamingu sa väčšinou nedostala. Armies of Exigo má celkom dobrú východiskovú pozíciu, aby sa postavil bok po boku Warcrafta III. Možnosť hrať po sieti skirmish mapy je výborná zábava. Každá úroveň je výborne vybalansovaná a rozhodujú vaše skúsenosti nadobudnuté zo singleplayeru. Výborná zábava, v tomto momente sa prejavia všetky rozdiely medzi rasami.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Každá jednotka vydáva svoj charakteristický zvuk, každá budova má svoj zvuk, dabing sa celkom podaril. Aj keď niekedy by sa hodilo viac života do rozhovorov. Všetko je adekvátne kvalitné, ale na to sme si na hry pod záštitou EA už zvykli.

HUDBA 7 / 10
Chcelo by to viac hudobných motívov, stačí si spomenúť na impozantné skvosty z Pána prsteňov a pri hraní Armies of Exigo by sa podobné skladby výrazne hodili. Nechcem hodnotiť hudobnú zložku ako výrazne zlú, to si rozhodne nezaslúži, ale viac motívov, viac pestrosti a ozvučenie v epických bojov by skutočne bodlo.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Na výber máte tri druhy obtiažnosti a k pohodlnému reštartovaniu misií stačí aj stredná voľba, čo v spojení s úmorným nahrávaním mapy vytvára nekompaktný dojem, hlavne ak niekedy za prehratým súbojom stoja mierne debilné jednotky. Snažia sa robiť všetko čo najlepšie, ale ich lenivosť s prehľadom poráža i tú moju. Momenty obzerania si okolitej prírody sú síce fajn, ale nie v boji. Najviac ma prekvapovali svojou minimálnou iniciatívou liečitelia, ktorí držali pri živote moje jednotky. Niekedy svojou ignoranciou prekvapujú, inokedy sa zapájajú do boja. To je večný problém podobných hier a treba ho spomenúť. To isté sa deje i u protivníka, takže sú tieto nedostatky aspoň vykompenzované. Musím však upozorniť hráčov, že Armies of Exigo nie je žiadne pohodové hranie, ale tuhé besnenie. Adrenalín a napätie sa tak pohybuje vo vysokých hodnotách a pocit nudy sa nedostaví tak skoro.

Ak pokoríte kampaň (3 x 12 misií), máte tu už vyššie spomínané skirmish mapy, ktoré môžete rozohrať aj proti počítačovým botom. Ak by vám to nestačilo, k hre je pribalený aj komplexný editor, umožňujúci vytvorenie nového príbehu, máp a kampaní. O niekoľko dní sa istotne nájde niekoľko nových scenárov na internete, takže hranie môže pokračovať ďalej.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 9 / 10
Armies of Exigo je kvalitný nástupca tretieho Warcraftu. Netreba ďalších slov, titul od Blizzardu už nutne potreboval schopného náhradníka a toho sme sa konečne dočkali. Výborné spracovanie, s RPG prvkami a možnosťou hrať na dvoch frontoch kazí len trochu vyššia hardvérová náročnosť, obmedzenie výberu jednotiek a občasná náročnosť. Inak dvíham palec smerom nahor. Celú hru si navyše môžete vychutnať s českými titulkami, takže neprídete o žiadnu časť príbehu a to treba tiež zohľadniť. Vrhnite sa cez zimné sviatky do bojov za Armády Exiga, boj to bude napínavý, ale s tým správnym koncom.