The Moment of Silence - Blade Runner v podobe adventúry

Keď sa ku mne dostane hra, ktorá nebola v herných médiách príliš omieľaná, nedočkala sa originálnej reklamy, býva väčšinou pravidlom, že sa produkt nevynorí z vôd priemerných hier. Občas aj motyka vystrelí a nemeckí tvorcovia vydajú poctivú point&click ad

I keď to vyznieva v dobe vydania očakávaných hitov nesmierne ignorantské, ja som si počas orgastického besnenia v redakcii s Half-Life 2 usadol za stôl, stlmil svetlo a pustil sa do prepleteného a tajomného príbehu Petra Wrighta. Zo začiatku ani netušíte nič o alkoholických nociach hlavného hrdinu, samoty v byte, kde prednedávnom bolo počuť detský smiech a nežné slová manželky. Všetko sa môže behom tej najneočakávanejšej chvíli zmeniť a psychika človeka dostáva poriadne zabrať. Nič sa nezdá byť tak deprimujúce až do okamihu skúsenosti. Mnoho vecí prebolí, ale spomienky sa nevytratia hneď a každá vec má tú hnusnú schopnosť pripomenúť človeku osobu, ktorá je k srdcu prirastená, ale prežíva už len v duši obete. Život je proste sviňa a nič sa nezmení ani rokom 2044, kedy sa Peter pozerá cez kukátko svojich dvier na ojedinelú akčnú vložku (a možno doposiaľ jedinú) v jeho živote, dokonca na jeho poschodí obrovského mrakodrapu. Policajné sily násilím odvlečú suseda – manžela z náručia jej ženy a plač dieťaťa po chvíli ustáva. V prázdnej hlave človeka sa objaví prvý impulz k prebratiu sa a uvedomenia si zbytočného oplakávanie vecí, ktoré sa už raz stali... a ktoré nik nevráti späť.

Niečo sa deje. Niečo, čo tuctový človek prehliadne, ale prázdnota a neviazanie sa na nič a nikoho to vysliedi a poukáže na nezvyčajné vyšetrovanie. Online novinár (fúú, toto si napíšem na vizitku :) zmizne bez stopy a manželka oplakávajúca svojského manžela netuší, čo sa deje. Peter samozrejme ponúkne sympatickej dáme pomocnú ruku a ponorí sa tak do politických machinácií, podrazov a obrovského spiknutia bez uvedomenia spoločnosti, ktorá časom úplne zabudla na politiku a žije si šťastne vo svojich obydliach. Technická vyspelosť dosahuje vrchol, elektronika je súčasťou každého života a na prvý pohľad raj. Peter ho mal – výborná práca (reklamný dizajnér pre komunikáciu) a rodina mu nedokázala otvoriť oči. Zrazu zistí, že celé mesto je až príliš šedivé, ľudia sú bez života, zhon a pachtenie sa za výhodnejšou prácou spravilo z ľudí otrokov spoločností a to len vďaka novej sedačky z katalógu. Pripomína vám to niečo? V náznakoch badať prvky Blade Runnera, aj keď na prvý pohľad to je tá najnepravdepodobnejšia vec a až časom sa objavujú viditeľné zhody s kultovým filmom.

Prezrádzať príbeh by bol ten najväčší hriech, ktorého sa dnes môže dopustiť a skaziť tak výborný zážitok z odhaľovania neetických praktík vládnucich skupiniek. Okrem ukážkového života bez akéhokoľvek náznaku nešťastia, pôsobí ako päsť na oko chudobná štvrť, ktorá si žije bez finančnej podpory „ľudí tam zhora“, miesto, kde platia vlastné pravidlá (o čom sa presvedčí aj hlavná postava ihneď na prvej návšteve), oblasť zlodejov, prostitútok, ale i inteligentných ľudí. Nepredstaviteľné problémy New Yorku sú tak skryté pred očami širšej verejnosti a sociálne uzavreté skupiny ľudí si žijú bez vzájomného prepletenia. Jedno však majú isté – jednu vládu, jeden štát. Vládnuce vrstvy chcú vždy len to dobré pre svojich „poddaných“, veď vždy to tak bolo, nie? Ponorenie sa do príbehu je dielom okamihu, ale nie je to všetko. Spomienky na sladkú minulosť sú posplietané celým príbehom a Peter postupne odhaľuje tragickú udalosť, do života sa mu pripletie aj osoba ženského pohlavia cez dnešný fenomén chatu. V budúcnosti to však prebieha trochu inak, každý si môže zvoliť svojho virtuálneho avatara, teda výzor a celý rozhovor prebieha pomocou normálneho pokecu, kedy osoba na druhej strane komunikujúceho aj počuje. Zo začiatku sa to zdá byť zbytočné, ale rovnako ako Peter, i ja som si k Christine vypestoval postupne bližší vzťah. Človek, ktorý dokáže totiž počúvať a povedať svoj názor nemá ďaleko od pevného priateľstva.

Svet ako zo správnej sci-fi knižky. The Moment of Silence vytvorili House of Tale a hoci majú za sebou len jeden titul (nič moc adventúru Mystery of Druid), práve vydanou hrou pod záštitou Digital Jesters sa istotne zapíšu do hlbšieho podvedomia hráčov. MoS je klasická point&click adventúra so všetkým, čo k tomu patrí. Na začiatku máte prázdny inventár a len jednu možnosť smerovania príbehu. Postupne pribúdajú predmety, otvárajú sa nové lokácie, stretávate postavy, od ktorých sa dozviete zaujímavé informácie a nasmerujú vás ďalej v ceste za odhalením záhady. Používate predmety na určených miestach, občas zakysnete, ale nie je to trhanie si vlasov ako v niektorých starších tituloch.

Petrove kroky však nepovedú len ulicami futuristického New Yorku, i keď rozdeleného na viacero úplne odlišných a charakteristických častí, ale navštívime napríklad tajomnú základňu SETI v Puerto Ricu, orbitálnu stanicu Lunar 5 a dokonca aj na Aljašku. Zmes rôznorodých lokalít zabezpečuje oživenie a neustále objavovanie noviniek. Mne sa páčil i samotný NY, kde v maximálnom kontraste koliduje Brooklyn (bydlisko Petra) a Downtown Manhattan (futuristické centrum a zároveň pracovisko) s Greenwich Village (mestská časť s dnešnou podobou) a Lower East Side (oblasť s minimálnou zamestnanosťou, vysokou kriminalitou a pod.). Ten kontrast je priam cítiť a z princípu návrhu a charakteristiky lokácii musím výsledok hodnotiť kladne. Postavy sú diametrálne odlišné a každá má v sebe ten správny „human feeling“. Adventúrka ako sa patrí, že áno, ale ako to dopadne vo výslednom hodnotení sa dozviete na ďalších, hodnotiacich, riadkoch.

GRAFIKA 4 / 10
Grafika a animácie nie sú všetko. Lenže pri spomienkach na sladučkú Syberiu, pri ktorej hraní si človek pripadal ako v rozprávke, je The Moment of Silence ako mierna opica po tucte pív. Až mi srdce pukalo pri myšlienkach, že by sa grafického spracovania chopil (podľa mňa geniálny) Benoit Sokal a predstavil by svoje temné vízie budúcnosti s tým správnym zmyslom pre detail. Niektorým lokáciam to totiž skutočne chýba a sú zbytočne prázdne, zatiaľ čo iné hýria pestrosťou spracovania. Myšlienka je úžasne prepracovaná, nápady doslova cítiť z monitoru, ale skutočný pohľad je občas až príliš orezaný – stačí sa poobzerať po screenshotoch v našej galérii a istotne nájdete niektoré „prázdne“ obrázky, kde by sa hodil ďalší dúšok života. To by sa však celé dalo zniesť, ranu pod pás zariadili príšerné animácie postáv a okolia a celková prázdnosť a zdĺhavosť.

Je to neskutočne nezvyčajné, keď okolo seba počujete ruch veľkomesta v budúcnosti, ale obrazovka je až na zopár, takmer bezpredmetných, momentov úplne statická. Občas sa pohnú ľudia, ale to ide o primitívne a bezduché animácie, ktoré potrebnú dávku života hre rozhodne nedodajú. Preto je prázdnosť so statickosťou dosť závažným problémom a hoc som si ja dokázal predstaviť tú správnu atmosféru a „feeling“ prostredia, niekto to vďaka odfláknutým animáciám nemusí. Navyše pohyby hlavných postáv sa zrejme robili hneď ráno po poriadnom žúre, inak si nedokážem vysvetliť kĺzavý pohyb a pri behu zrejme niekto dostal poriadny kŕč do oboch rúk. Posledný vryp, ktorý možno nesúvisí priamo z grafikou, ale keď už prskám síru, tak to pekne dáme na jedno miesto – je to pomalé. Nemyslím tentoraz hardwarovú náročnosť, nič neseká, všetko ide plynulo – skôr treba dlho čakať, kým Peter prebehne z jedného konca na druhý, dvojklik slúži len ako beh a nie rýchly presun, pred výťahom vo vlastnom dome musíme čakať, kým výťah nevystúpi (aj keď rýchlo) až na 23.poschodie a tak ďalej. Zbytočne zdĺhavé.

Aj tak sa v hre vyskytujú momenty ohúrenia a pastvy pre oči. Viditeľne sa však dokazujú menšie skúsenosti autorov a občasné výkyvy v nápaditosti. Nevadí, čo nedokázalo grafické pero, zvýrazní fantázia, ale škoda, grafika je hlavným dôvodom len dvoj-hviezdičkového hodnotenia.

INTERFACE 5 / 10
Hlavnú postavu ovládate myškou a používate ľavé myšítko na branie predmetov, ich používanie, rozhovory a pravým dosiahnete okomentovanie daného objektu hlavnou postavou. V dolnej časti obrazovky sa nachádza inventár, ktorý je prehľadný, menu v hre sú skromné, ale dostačujúce. Tak prečo považujem interface za priemerný?

Jedna jediná chybička ma vyslovene privádzala do krajne zúrivosti a vybíjanie si agresivity na okolitých predmetoch. Vopred určené miesto pre prechod do inej oblasti lokácie je príšerne malé a kliknete naň poväčšinou náhodou, čo môže mať za následok chcený prechod do ďalšej obrazovky, no nervozitou ovládaný ukazováčik ešte raz klikol na ľavé tlačidlo myšky a postava sa otočila a „zhodou náhod“ sa vybrala do predchádzajúcej obrazovky. Dôvodom je absencia pohybu a kurzor sa automaticky po prechode zobrazí na mieste prechodu späť. Vysvetľujem to ako debilom, ale kto si to dokáže predstaviť, ten už teraz vidí letiacu myš miestnosťou, rozpadajúcu sa na menšie časti vplyvom nárazu do steny a zákonu akcie a reakcie (ono betónová stena dokáže prijať enormne väčšie omnoho viac energie ako umelohmotný hlodavec). Je to, ako by povedali naši českí bratia, vopruz a je to nepríjemné. Tfuj. Posledný patch toho moc nevyriešil, tak uvidíme ako to dopadne.

HRATEĽNOSŤ 9 / 10
Podľa doterajšieho hodnotenia by sa niekomu mohlo zdať, že hodnotím priemernú adventúrku, avšak opak je pravdou. The Moment of Silence dokáže zaujať svojou atmosférou a príbehom. Hlavné črty sú klasicky klišoidné, ale celé to má filmový nádych a dokázal by som si predstaviť tento titul aj v kinách. Politické machinácie sa na rozdiel od súčasnosti totiž skrývajú pred zrakmi širokej verejnosti, čo dokumentuje napríklad jeden pán, ktorého navštívite v Greenwich Village. Vo svojej tajnej miestnosti má niekoľko desiatok ročníkov starších novín – v roku 2044 totiž musí všetko najprv prejsť digitalizáciou (dnes by sme to nazvali cenzúrou) a výsledok (nemusím dodávať, že značne skreslený) sa dostáva do rúk občanom. Na tomto mieste dostáva Peter taký prvý impulz a začne to naberať nekompromisný spád. Celé spiknutie by som mohol opisovať mnohými scénami a príkladmi (odhalenie v observatóriu , ale pokazil by som tak radosť z hrania a odhaľovania potencionálnym záujemcom o titul a to rozhodne nechcem. Výborný scenár vás ženie nekompromisne vpred.

Príjemne pre pozorné oko hráča pôsobí aj výskyt tzv. easter eggs, teda úletov samotných tvorcov hry, ktorí sa rozhodli s troškou vtipu osviežiť zákysmi zmietanú myseľ hráča. Spomeniem len zopár, aby ste neprišli o prekvapenie. Mierny úškrn mi spôsobil komentár Petra, keď vkročil do tajnej miestnosti hackera a okomentoval situáciu slovami: "Vyzerá to tu ako v nejakom sci-fi filme z minulosti", čím samozrejme narážal na Matrix. Vo vesmírnej stanici nájdete odkaz na Stopárovho sprievodcu po Galaxii a nechýba ani nenápadné poukázanie Half-Life 2. Aj tieto maličkosti dokazujú, že s príbehom a prostredím si tu dal niekto skutočne záležať a hrateľosť tak zdvihol do správnych výšin.

MULTIPLAYER
Adventúra s multiplayerom nie je adventúra... ak pomysleným prstíkom poukazujete na Uru: Ages Beyond Myst, súcitím s vašim metrom na kvalitu hier.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Ako som už spomínal, všetko zvučí tak ako má, každé prostredie má svoj vlastný hluk, ale na výbornú dopadol i dabing. Hlas hlavnej postavy má tú správnu intonáciu a hĺbku, výrazne sa mení farba v tých správnych momentoch a je počuť, že hrdina „schytal“ správneho speakera, ktorý sa do role vžil. Ostatné postavy sú hlasovo výborne diferencované i charakterizované, teda až na výnimky, ale nemôžeme chcieť všetko. K vyššiemu hodnoteniu mohla prispieť zvýšená kvantita zvukov pri činnostiach.

HUDBA 8 / 10
Každá oblasť má vlastný motív a ku každému sa hodí ako prdel na šerbeľ. Industriálne zvuky s jednoduchými, avšak pompéznymi tónmi dokážu rozohrať nádhernú symfóniu, ale jednotlivých skladieb je málo, opakujú sa a sú krátke. Nič to nemení na ich kvalite, dokonale sa vám vryjú pod nechty ako zima.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Nie je to ťažké ako staršie tituly, neprejdete to behom pár hodín, príbeh vás ženie stále vpred, a preto sa neustále vraciate do preskúmaných lokácii, pokúšate sa nájsť ten správny predmet (pomáha vám inteligentný kurzor, automaticky sa meniaci pri aktívnom predmete) a snorenia si teda užijete dosť. Výborným prvkom je Messanger, ktorý predstavuje dnešný ekvivalent mobilu v spojení s bankomatovou kartou, občianskym preukazom a neviem čím všetkým. Ja som sa občas zasekol na dokonale skrytom predmete - v knižnici u pána Huntingtona je rádio, ktoré dáte Cypherovi (hacker) výmenou za televízny kábel pre prepojenie s videom, aby ste si mohli pozrieť tajomnú kazetu, ktorú ste našli v plyšovej hračke syna uneseného novinára a to vďaka...atď. Ako vidíte, stačí si všímať okolie, čo kto povedal a zapojiť občas rozum – aj keď som dlho premýšľal nad niektorými nepeknými hádankami, nakoniec som uznal, že síce to nebolo úplne jasné, ale v konečnom dôsledku logické, len sa treba vcítiť do tej správnej úlohy. Ak sa zaseknete, nemusíte zúfať, do Vianoc vám prinesieme návod – túto činnosť však môže sabotovať moja vrodená lenivosť :). Hra má dva rôzne konce, ale celé vetvenie sa odohráva až v samom závere hry.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
The Moment of Silence neodporúčam ľuďom, ktorí nemajú radi adventúry, nemajú na ne čas, chcú stále rýchlo napredovať v hraní, musia mať grafiku plnú efektov, nedokážu zabudnúť na statickosť prostredia. Príbeh vtiahne každého hráča, ochotného obetovať hre čas a zároveň aj trochu nervov. The Moment of Silence nepatrí medzi očakávané hitovky, mňa však dostal do kolien a musím poďakovať autorom za dobre odvedenú prácu. Ich ďalšie dielko bude, verím, oveľa lepšie. Potenciál majú, vedia vytvoriť komplexnú zápletku a to sa ráta. Niektoré momenty sa istotne nevytratia do ticha a zostanú ešte niekoľko mesiacov uložené v mojej hlave v šuflíku s názvom strhujúce.