Na identifikáciu veľryby použila morská biologička Mary Ann Daherová z Oceánografického inštitútu vo Woods Hole v Massachusetts so svojím tímom signály z amerických podmorských hydrofónov, slúžiacich na sledovanie pohybu veľrýb v Pacifiku. Čiastočne dešifrované nahrávky ukazujú, že osamotená veľryba spieva na frekvencii 52 Hz, a že križovala oceán každú jeseň a zimu od roku 1992.
Jej spev nezodpovedá žiadnemu známemu druhu, aj keď s určitosťou patrí do skupiny bezzubých veľrýb, ktorá zahŕňa napríklad vráskavce alebo najväčšie žijúce živočíchy - modré veľryby.
Migračná trasa tejto veľryby-samotára sa nezhoduje s trasami iných druhov. V priebehu rokov sa stali jej volania hlbšími, čo je možno spôsobené jej starnutím; jej hlas je však stále rozlíšiteľný. Daherová pochybuje, že by veľryba patrila k novému druhu, aj keď podobný zvuk ešte nikdy nezaznamenali.
(der)
