AK JE ČLOVEK NAOZAJ TAKÝ MÚDRY, AKO SI MYSLÍ, MAL BY SA PRI SKÚMANÍ VLASTNEJ INTELIGENCIE MOŽNO VIAC ZAUJÍMAŤ O MÚDROSŤ STARÝCH VRÁN

Nielen opice, aj vtáky používajú nástroje

Používanie nástrojov odlišuje človeka od zvierat. Aspoň tak sa to učili mnohí z nás v škole. Skutočnosť je však, ako ...

Ak chceme zistiť, ako funguje náš rozum, možno by sme sa mali viac zaujímať o múdrosť starých vrán. Táto vrana pochopila, že môže bez rizika uchmatnúť kus mäsa z blízkosti troch ľadových medveďov, vyhrievajúcich sa na slnku v zoologickej záhrade v Petrohrade. FOTO - TASR/AP

Používanie nástrojov odlišuje človeka od zvierat. Aspoň tak sa to učili mnohí z nás v škole. Skutočnosť je však, ako v prípade mnohých iných učebnicových právd, iná. Nástroje bežne používajú nielen opice, ale aj vtáky. Nad takými správami zo živočíšnej ríše sa oplatí spolu s britskými vedcami porozmýšľať.

Vtáky, ktoré nemajú slepačie mozgy

Kto už niekedy pozoroval vrany, sojky, krkavce alebo iné vtáky z čeľade krkavcovitých, vie, že nemajú to, čomu sa hovorí "slepačie mozgy". Sojky si sadnú na mravenisko, a mravce ich zásobia kyselinou mravčou. Tá im pomáha zbaviť sa parazitov.

Vrany žijúce v mestách zas vymysleli geniálny spôsob na rozbíjanie orechov. Hodia ich na cestu pod kolesá automobilov a potom na svetelnej križovatke spolu s chodcami disciplinovane čakajú na zelenú, aby si bezpečne mohli zobrať svoje jedlo. Trochu to pripomína grécke psy, ktoré tiež chodia po priechodoch samy a tiež čakajú na zelenú.

Krkavcovité vtáky môžu byť ešte inteligentnejšie, ako sme sa doteraz domnievali. Azda až na úrovni primátov, ako je gorila alebo náš najbližší zvierací príbuzný, šimpanz.

Zhrňujúci článok o tom priniesla internetová verzia National Geographic s odvolaním sa na americký Science. Spoluatormi článku v Science je manželský pár Nathan Emery - Nicola Claytonová z Oddelenia správania zvierat a experimentálnej psychológie Univerzity v Cambridgei.

Kľúč k ľudskej inteligencii?

Primáty a vrany majú rozdielne mozgové štruktúry. Napriek tomu štúdium krkavcovitých vtákov môže poskytnúť kľúč k pochopeniu našej inteligencie. Možno sa v ich správaní uvidíme ako v zrkadle. Podľa Emeryho a Claytonovej totiž vrany aj primáty používajú na riešenie problémov rovnaké kombinácie mentálnych prostriedkov, vrátane predstavivosti a predvídania možných budúcich udalostí.

"Predchádzajúce štúdie zistili, že niektoré z krkavcovitých majú medzi vtákmi nielen výnimočnú inteligenciu (možno s výnimkou papagájov), ale súperia tiež s mnohými primátmi (okrem ľudí)," napísali.

Nie je to fyzická, ale sociálna potreba, ktorá robí zvieratá bystrými. Život v skupine je komplikovaný a ak chce jednotlivec uspieť, musí vedieť, ľudovo povedané, "kde je sever". Preto vysoko sociálne živočíšne druhy, ako delfíny, šimpanzy alebo ľudia, majú tendenciu k vlastníctvu veľkého mozgu a vysokej inteligencie.

Unikátne vrany z Novej Kaledónie

Vrany sú takisto sociálne. Vzhľadom na telo majú nezvyčajne veľké mozgy, približne ako šimpanzy. Vrany aj opice rozmýšľajú o svojom sociálnom a fyzickom okolí komplexne a používajú nástroje pri zbieraní potravy. Nie je však jasné, či šimpanzy alebo vrany vedia, ako tieto nástroje fungujú. Môže to byť tak, že ich používanie objavia náhodou. Avšak štúdie vrán z Novej Kaledónie, ktoré urobila zoologička Jackie Chappellová z Birminghamskej univerzity, potvrdzujú opak.

Vrany, žijúce na Novej Kaledónii, ovládajú dve odlišné stratégie hľadania potravy. S hákmi vyrobenými z konárikov vydlabávajú z dutín húsenice, alebo vyzobú z tuhých listov ostrý nástroj, a s jeho pomocou sondujú, či v opadanom lístí nie je hmyz alebo iná potrava. V zajatí sa tiež naučili ohnúť kus drôtu, zastrčiť ho do fľaše a vytiahnuť z nej potravu.

Takéto vyspelé používanie nástrojov je podľa Jackie Chapellovej v zvieracej ríši unikátne.

Aké je to byť zlodejom

Iné krkavcovité vtáky sú zrejme schopné využívať spomienky na minulé udalosti a plánovať tak svoju budúcnosť.

Jedna predchádzajúca štúdia Emeryho a Claytonovej ukázala, že to platí v prípade sojok (Western scrub jays), ktoré už niekedy druhým sojkám ukradli jedlo. Zlodejská sojka, ak ju videli pri zahrabávaní vlastného jedla, sa neskôr vrátila, a keď ju nik nevidel, presunula jedlo inam. Vysvetlenie je len jedno: "Predpokladala", že ak ju videli iní, môžu jej zásoby ukradnúť takisto, ako to urobila ona. Sojky, ktoré nemali s kradnutím skúsenosti, sa takto nesprávali. Nepredpokladali, že by ich mohli okradnúť, pretože nemali skúsenosti s tým, aké je to byť zlodejom.

Sojky teda podľa všetkého dokážu sledovať zámer iného jedinca a vcítiť sa do jeho mysle. To je dôkaz sociálnej predstavivosti.

"Štúdia so sojkami je jedným z najlepších dôkazov pre pochopenie toho, že jedno zviera rozumie tomu, čo si myslí iné zviera," povedal psychológ na Cardiff University vo Walese John Pearce pre National Geographic News.

Rovnako ako Emery a Claytonová aj Pearce si myslí, že štúdium zvierat nám pomôže preniknúť do základných mechanizmov ľudskej inteligencie. Napríklad schopnosť reči sa všeobecne považuje za jeden z hlavných rozdielov medzi človekom a zvieraťom. Sojky sú však dokladom toho, že aj bez jazyka sa dajú získať podobné intelektuálne schopnosti, ako majú ľudia.

"Je možné," povedal Pearce, "že na získanie mnohých našich intelektuálnych schopností, o ktorých si myslíme, že za ne vďačíme jazyku, v skutočnosti jazyk vôbec nepotrebujeme. Preto by sme sa mali snažiť pozrieť sa na tieto schopnosti inými očami."

Sme naozaj takí múdri, ako si myslíme, že sme? Ak áno, možno by sme sa naozaj mali viac zaujímať o múdrosť starých vrán.


Sojky majú podobnú schopnosť ako ľudia; vedia sa vžiť do mysle iných jedincov a prípadne z toho aj čosi vyťažiť. Na snímke je sojka lesná, žijúca v mestskej aglomerácii v Banskej Bystrici.

FOTO - TASR

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 541
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 338
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 6 200
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 142
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 037
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 618
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 684
  8. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 185
  9. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 3 786
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 2 793

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Fico pridáva zamestnancom, zaplatia to firmy. Pozrite sa, aké výhody majú ľudia získať

Príplatky za cestovanie za prácou či vyššia minimálna mzda.

DOMOV

Hladiny riek stúpajú, problémy majú na Kysuciach aj v Liptove

Tretí povodňový stupeň platí vo viacerých obciach.

Neprehliadnite tiež

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.

TECH_FM

Húsenicu naučili žrať plast, môže to priniesť revolúciu

Vedci náhodou našli húsenicu, ktorá sa dokáže živiť polyetylénom.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop