SME

Nielen opice, aj vtáky používajú nástroje

Používanie nástrojov odlišuje človeka od zvierat. Aspoň tak sa to učili mnohí z nás v škole. Skutočnosť je však, ako ...

Ak chceme zistiť, ako funguje náš rozum, možno by sme sa mali viac zaujímať o múdrosť starých vrán. Táto vrana pochopila, že môže bez rizika uchmatnúť kus mäsa z blízkosti troch ľadových medveďov, vyhrievajúcich sa na slnku v zoologickej záhrade v Petrohrade. FOTO - TASR/AP

Používanie nástrojov odlišuje človeka od zvierat. Aspoň tak sa to učili mnohí z nás v škole. Skutočnosť je však, ako v prípade mnohých iných učebnicových právd, iná. Nástroje bežne používajú nielen opice, ale aj vtáky. Nad takými správami zo živočíšnej ríše sa oplatí spolu s britskými vedcami porozmýšľať.

Vtáky, ktoré nemajú slepačie mozgy

Kto už niekedy pozoroval vrany, sojky, krkavce alebo iné vtáky z čeľade krkavcovitých, vie, že nemajú to, čomu sa hovorí "slepačie mozgy". Sojky si sadnú na mravenisko, a mravce ich zásobia kyselinou mravčou. Tá im pomáha zbaviť sa parazitov.

Vrany žijúce v mestách zas vymysleli geniálny spôsob na rozbíjanie orechov. Hodia ich na cestu pod kolesá automobilov a potom na svetelnej križovatke spolu s chodcami disciplinovane čakajú na zelenú, aby si bezpečne mohli zobrať svoje jedlo. Trochu to pripomína grécke psy, ktoré tiež chodia po priechodoch samy a tiež čakajú na zelenú.

Krkavcovité vtáky môžu byť ešte inteligentnejšie, ako sme sa doteraz domnievali. Azda až na úrovni primátov, ako je gorila alebo náš najbližší zvierací príbuzný, šimpanz.

Zhrňujúci článok o tom priniesla internetová verzia National Geographic s odvolaním sa na americký Science. Spoluatormi článku v Science je manželský pár Nathan Emery - Nicola Claytonová z Oddelenia správania zvierat a experimentálnej psychológie Univerzity v Cambridgei.

Kľúč k ľudskej inteligencii?

Primáty a vrany majú rozdielne mozgové štruktúry. Napriek tomu štúdium krkavcovitých vtákov môže poskytnúť kľúč k pochopeniu našej inteligencie. Možno sa v ich správaní uvidíme ako v zrkadle. Podľa Emeryho a Claytonovej totiž vrany aj primáty používajú na riešenie problémov rovnaké kombinácie mentálnych prostriedkov, vrátane predstavivosti a predvídania možných budúcich udalostí.

"Predchádzajúce štúdie zistili, že niektoré z krkavcovitých majú medzi vtákmi nielen výnimočnú inteligenciu (možno s výnimkou papagájov), ale súperia tiež s mnohými primátmi (okrem ľudí)," napísali.

Nie je to fyzická, ale sociálna potreba, ktorá robí zvieratá bystrými. Život v skupine je komplikovaný a ak chce jednotlivec uspieť, musí vedieť, ľudovo povedané, "kde je sever". Preto vysoko sociálne živočíšne druhy, ako delfíny, šimpanzy alebo ľudia, majú tendenciu k vlastníctvu veľkého mozgu a vysokej inteligencie.

Unikátne vrany z Novej Kaledónie

Vrany sú takisto sociálne. Vzhľadom na telo majú nezvyčajne veľké mozgy, približne ako šimpanzy. Vrany aj opice rozmýšľajú o svojom sociálnom a fyzickom okolí komplexne a používajú nástroje pri zbieraní potravy. Nie je však jasné, či šimpanzy alebo vrany vedia, ako tieto nástroje fungujú. Môže to byť tak, že ich používanie objavia náhodou. Avšak štúdie vrán z Novej Kaledónie, ktoré urobila zoologička Jackie Chappellová z Birminghamskej univerzity, potvrdzujú opak.

Vrany, žijúce na Novej Kaledónii, ovládajú dve odlišné stratégie hľadania potravy. S hákmi vyrobenými z konárikov vydlabávajú z dutín húsenice, alebo vyzobú z tuhých listov ostrý nástroj, a s jeho pomocou sondujú, či v opadanom lístí nie je hmyz alebo iná potrava. V zajatí sa tiež naučili ohnúť kus drôtu, zastrčiť ho do fľaše a vytiahnuť z nej potravu.

Takéto vyspelé používanie nástrojov je podľa Jackie Chapellovej v zvieracej ríši unikátne.

Aké je to byť zlodejom

Iné krkavcovité vtáky sú zrejme schopné využívať spomienky na minulé udalosti a plánovať tak svoju budúcnosť.

Jedna predchádzajúca štúdia Emeryho a Claytonovej ukázala, že to platí v prípade sojok (Western scrub jays), ktoré už niekedy druhým sojkám ukradli jedlo. Zlodejská sojka, ak ju videli pri zahrabávaní vlastného jedla, sa neskôr vrátila, a keď ju nik nevidel, presunula jedlo inam. Vysvetlenie je len jedno: "Predpokladala", že ak ju videli iní, môžu jej zásoby ukradnúť takisto, ako to urobila ona. Sojky, ktoré nemali s kradnutím skúsenosti, sa takto nesprávali. Nepredpokladali, že by ich mohli okradnúť, pretože nemali skúsenosti s tým, aké je to byť zlodejom.

Sojky teda podľa všetkého dokážu sledovať zámer iného jedinca a vcítiť sa do jeho mysle. To je dôkaz sociálnej predstavivosti.

"Štúdia so sojkami je jedným z najlepších dôkazov pre pochopenie toho, že jedno zviera rozumie tomu, čo si myslí iné zviera," povedal psychológ na Cardiff University vo Walese John Pearce pre National Geographic News.

Rovnako ako Emery a Claytonová aj Pearce si myslí, že štúdium zvierat nám pomôže preniknúť do základných mechanizmov ľudskej inteligencie. Napríklad schopnosť reči sa všeobecne považuje za jeden z hlavných rozdielov medzi človekom a zvieraťom. Sojky sú však dokladom toho, že aj bez jazyka sa dajú získať podobné intelektuálne schopnosti, ako majú ľudia.

"Je možné," povedal Pearce, "že na získanie mnohých našich intelektuálnych schopností, o ktorých si myslíme, že za ne vďačíme jazyku, v skutočnosti jazyk vôbec nepotrebujeme. Preto by sme sa mali snažiť pozrieť sa na tieto schopnosti inými očami."

Sme naozaj takí múdri, ako si myslíme, že sme? Ak áno, možno by sme sa naozaj mali viac zaujímať o múdrosť starých vrán.


Sojky majú podobnú schopnosť ako ľudia; vedia sa vžiť do mysle iných jedincov a prípadne z toho aj čosi vyťažiť. Na snímke je sojka lesná, žijúca v mestskej aglomerácii v Banskej Bystrici.

FOTO - TASR

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu