Dzurinda a Gates – kto má väčší dôvod na úsmev? Foto – Microsoft
ejších softvérových licencií pre lekárov a rezort kultúry. Premiér Dzurinda dostal zarámovanú spoločnú fotografiu s Billom Gatesom. A Bill Gates získal dohodu o budúcej spolupráci medzi slovenskou vládou a Microsoftom pri budovaní informačnej infraštruktúry štátnej správy.
Základným projektom, ktorý Gates našim ministrom prezentoval, bol tzv. Government Gateway, centrálny informačný uzol štátnej správy. Microsoft tento projekt už rozbehol vo Veľkej Británii a ako informovala agentúra SITA, na Slovensku ho môže realizovať v priebehu šiestich mesiacov.
Bill Gates však na stretnutí našich ministrov určite neupozornil na skutočnosť, že systém vytvorený Microsoftom v Británii síce výborne funguje, no často vďaka technológiám, ktoré sú zjavne v rozpore s požiadavkami otvorenej spoločnosti a odporúčaniami Európskej únie.
Cena: 70 miliárd
Pohľad na centrálny komunikačný uzol britskej vlády (ukonline.gov.uk) je pre našinca skutočne nevšedným zážitkom. Občania Veľkej Británie môžu na jedinom mieste zistiť, ako najjednoduchšie vybaviť formality pri narodení ich dieťaťa, ako získať vodičský preukaz, na tej istej stránke môžu ohlásiť zmenu trvalého bydliska, zaplatiť cez internet daň či koncesionárske poplatky alebo ohlásiť trestný čin.
V pozadí úspešného projektu sú však dva problémy. Prvým je cena, ktorú Británia za prechod na elektronickú vládu zaplatí: len v čase od prevzatia projektu Microsoftom v novembri 2000 do spustenia nového komunikačného uzla v marci tohto roku zinkasovala firma od britskej vlády 15 miliónov libier (viac než miliardu korún). Celkové náklady na modernizáciu verejných služieb do roku 2005 sa odhadujú na miliardu libier, čo je takmer 70 miliárd korún.
Nie je preto jasné, čo konkrétne chce Microsoft ponúknuť Slovensku za 50-100 miliónov korún (1-2 milióny dolárov) – to je totiž suma, za ktorú je podľa riaditeľa Microsoftu Slovakia Róberta Šimončiča možné „britský projekt“ realizovať u nás.
Úrad len pre vyvolených
Druhý problém je menej viditeľný, no z dlhodobého hľadiska oveľa závažnejší. Pri budovaní vládnej komunikačnej siete v Británii totiž Microsoft postupoval rovnako, ako pri dobýjaní komerčných trhov – svoje dominantné postavenie na poli operačných systémov a internetových prehliadačov sa snažil využiť na maximálne znevýhodňovanie používateľov konkurenčných systémov.
Britské médiá v lete informovali, že k niektorým službám na vládnych stránkach (napr. online platenie daní) majú prístup len tí občania, ktorí používajú operačný systém Microsoft Windows a internetový prehliadač Microsoft Explorer 5.01 alebo novší. Na overenie identity používateľov totiž Microsoft využil vlastnú technológiu, s ktorou nemôžu konkurenčné firmy pracovať.
Na prvý pohľad nejde o žiadnu tragédiu – väčšina ľudí predsa aj tak Windows a Explorer používa. Tento prístup by sme tak mohli prirovnať k zavedeniu požiadavky, že papierové daňové priznania môžu podnikatelia podávať len v košeli určitej bežne dostupnej značky. „Väčšina ľudí predsa už takúto košeľu má a zvyšok si ju môže kúpiť,“ znel by argument takmer monopolného dodávateľa košieľ.
Občianski aktivisti v Británii však upozorňujú, že rovnako, ako štát nemôže občanom prikazovať, ako sa majú obliekať, nemal by ani rozhodovať, aké počítačové programy smú používať; navyše, štátna správa sa takto stáva neplateným propagátorom služieb súkromnej firmy.
Obchod, nie charita
So službami Microsoftu prichádzajú do štátnej správy uzatvorené štandardy, ktoré sú jeho právom pri komerčných aplikáciách, nie však tam, kde majú byť spojení všetci obyvatelia štátu. Programy Microsoftu zároveň patria k uzatvoreným softvérom – jeho zdrojový kód nesmie nikto meniť ani skúmať, ako funguje – a pri programoch tohto typu existuje vo všeobecnosti riziko, že budú obsahovať skryté či potenciálne nebezpečné funkcie.
Toto nebezpečenstvo si uvedomuje aj Európska únia, ktorá tento rok vyzvala členské štáty, aby uprednostňovali otvorený softvér a štandardy.
Microsoft naopak tvrdí, že práve otvorený softvér je hrozbou pre bezpečnosť systémov a že britskí občania by mali využívať jeho produkty jednoducho preto, lebo práve ony garantujú najvyššiu bezpečnosť.
Slovensko potrebuje dobrý projekt elektronickej vlády, ktorý umožní modernú komunikáciu úradov s verejnosťou a Microsoft takýto projekt má. Ak však slovenská vláda prejavuje „záujem o spoluprácu s Microsoftom pri zvyšovaní efektivity verejnej správy“ a Microsoft je na oplátku „pripravený poskytnúť pomoc pri plnení vládnej stratégie informatizácie“, daňoví poplatníci by sa mali mať na pozore. Pri výbere najlepšieho riešenia akejkoľvek úlohy totiž nie je dobrým znamením, ak sa ešte pred začiatkom rozhodovania kupujúci vtiera do priazne predávajúceho, ktorý ho pritom neustále ubezpečuje o „snahe pomôcť“.
RICHARD HAVROŠ
