FOTO - ARCHÍV
„Ramená sa pohybujú celkom autonómne,“ napísal Binjamin Hochner z Hebrejskej univerzity v časopise Science.
Hlavonožce majú v každom ramene viac ako 50 miliónov nervových vláken, z ktorých je asi 40 000 spojených so svalmi. Zaujímavé je, že iba niekoľko týchto nervových vláken vedie až do mozgu. Čo teda zabezpečuje bezproblémovú kontrolu ramien?
Vedci zistili, že pohyby ramien sú zapísané do nervových vláken asi takým spôsobom, ako keď sa vypaľuje cédečko, takže mozog má voľnú kapacitu pre iné činnosti, napríklad hľadanie potravy. Hlavonožce nepotrebujú mozog na koordináciu pohybov ramien z jediného dôvodu: celá škála sa totiž skladá z obmedzeného repertoáru dookola sa opakujúcich stereotypných pohybov.
Nielen pre biológov, ale aj pre robotikov ide o objav zásadného významu. V budúcnosti umožní konštruovať bezkĺbové roboty, ktoré budú môcť hýbať svojimi ramenami do všetkých smerov.
Tento cieľ sa snažia vedci dosiahnuť už dlhší čas, zatiaľ ich však brzdila prílišná komplexnosť pohybov, povedal Robert Full z Poly-PEDAL Laboratory Kalifornskej univerzity v Berkeley. Tu sa zaoberajú integratívnou biológiou, ktorá si berie za vzor prírodu, študuje pohyby zvierat a pokúša sa ich napodobňovať technickými prostriedkami. Paleta aplikácií siaha od umelých svalov po autonómne pohyblivých robotov pre priemysel a kozmonautiku.
(tasr)
