Pacific Fighters – letecký simulátor od tvorcov IL-2

Skupina signálnych vlajok na hlavnom stožiari vlajkovej lode Akagi prudko vyletela na vrchol, aby bola vzápätí stiahnutá do jeho polovice. Šesť mohutných lietadlových lodí sa začalo v rozbúrenom mori pomaly natáčať proti vetru. V tú nedeľu, o šiestej hodine rannej, zablikali zelené signálne svetlá dávajúce pilotom pokyn k štartu aj na letovej palube Šokaku. Korvetný kapitán Kuiči Takahaši, veliteľ formácie strmhlavých bombardérov D3A1, odbrzdil svoj otriasajúci sa stroj ako prvý. Koniec letovej paluby sa rýchlo blížil, ale motor, hoci idúci na plný výkon, stále nedokázal lietadlu, zaťaženému palivom a 250 kg bombou, udeliť potrebnú rýchlosť. Kolesá Takahašiho Valu náhle stratili oporu, ktorú im dávala paluba lode, no stále príliš pomalý na vzlet, bombardér sa ihneď prepadol vo vzduchu. Šokovaná posádka lode už len počula nárek trhajúceho sa kovu, nasledovaný žiarou horiaceho paliva. Vysoké vlny čoskoro pochovali aj posledné stopy po havárii, ale ostrý vietor ešte dlho odvieval slzy z tvári mechanikov. Frustrovaný Kuiči rozčarovane zazrel na svoj joystick a po chvíli váhania vypol počítač. Opäť to nevyšlo a americké lietadlá, odstavené jedno vedľa druhého na havajskej základni Wheeler Field, si na svoje zničenie ešte budú musieť počkať. Dnes to bol „Deň hanby“ skôr pre japonské imperiálne námorné letectvo, ale do nedele 7. decembra zostáva ešte dosť času na tréning.

Pochádza z Ruska, o čom svedčí jeho krstné meno Oleg. Menej už o tom vypovedá jeho priezvisko – Maddox, ale tento rodený Rus, verný tradícii svojich (niekedy i neslávne) slávnych krajanov, spôsobil pred niekoľkými rokmi svoju vlastnú malú revolúciu na poli leteckých simulátorov. Žáner, prežívajúci zlaté časy v druhej polovici 90-tych rokov, sa zdal byť v novom storočí takmer na vymretie. Ich pôvodní tvorcovia sa postupne stali súčasťou rôznych nadnárodných gigantov a programátori sa museli začať venovať „serióznejším“ projektom s vyššou predajnosťou, než mali simulátory určené predsa len užšiemu okruhu zákazníkov. Pokiaľ virtuálni piloti túžili po kvalitnom novom titule s dynamickou kampaňou, mohli siahnuť buď po večných reedíciach Flight Simulatoru od Microsoftu, alebo po Combat Flight Simulatoru od rovnakého tvorcu. Teda výber pomaly horší, než na slovenskom telekomunikačnom trhu. Vietor zmeny zavial v 2001 roku z nečakanej strany a mal podobu prvého leteckého simulátora profesionálne mapujúceho udalosti na východnej fronte, pričom nosným typom nebol stíhací Lavočkin či Jakovlev, ale opancierovaný bitevník Iljušin IL-2 Šturmovik. Letové modely, kokpity a markingy lietadiel, množstvo rôznych subverzií zastúpených typov, znázornenia bojového poškodenia, AI, rozmanitosť vzdušných i pozemných cieľov a simulácia protilietadlovej paľby posunuli pomyselnú latku kvality poriadne vysoko. Korunu celej hre nasadilo dych berúce grafické spracovanie. Pravda, dych budúcim hrdinom Sovietskeho Zväzu vyrážala aj realistickosť jednotlivých kampaní. Pri nastavení reality na maximum bolo často problém vôbec vzlietnuť. Navyše po zatiahnutí klapiek a podvozku nasledoval v podstate nudný let do cieľovej oblasti trvajúci aj desiatky minút, výnimkou neboli ani časy presahujúce jednu hodinu. Útok na pozemné ciele pripomínal, najmä vďaka vražednému flaku, kontrolovanú samovraždu. Ak bol počas útoku váš stroj poškodený a vy ste začali zaostávať za skupinou, začali vás dorážať stíhači Luftwaffe. Misie boli často považované za dokončené až po úspešnom pristáti, ak došlo počas letu k poškodeniu podvozku, mohli ste rovno začať odznova. Teda skutočná lahôdka pre fanúšikov hardcore virtuálneho lietania. Taký slávny a kvalitný bol IL-2 Sturmovik (spoločne s datadiskami Forgotten Battles a Forgotten Battles - Aces Expansion Pack).

Napriek svojej hernej náročnosti, príjemne kompenzovanej prijateľnými hardwarovými požiadavkami, sa Šturmovik dobre predával. Určite k tomu prispela aj možnosť lietania po nete, kde sa na jednom servery mohla stretnúť viac než stovka hráčov. Maddox Games už ale v tej dobe tvorili súčasť ruského softwarového gigantu 1C a s vyhliadkou na sľubný predaj v USA sa distribúcie ujali obchodníci z Ubisoft Entertainment. Úspech IL-2 dal vzniknúť pokračovaniu s názvom Forgotten Battles a datadisku Aces Expansion Pack. FB priniesli nové kampane, mapy a lietadlá, zlepšené letové modely a grafiku, ešte realistickejšie znázornenie poškodení. AEP sa venoval bojom a technike západného frontu. Nové diely boli oproti pôvodnému Šturmoviku inovatívne aj v inom smere - obsahovali veľa programových chýb, ktoré naprávali až dodatočne vydané patche.

Od vydania Combat Flight Simulator 2, alebo Aces Over Pacific ubehlo už dosť rokov a volanie po novom tichomorskom titule začínalo byť pekne divoké. Olegovi chlapci sa rozhodli postaviť tejto výzve, výsledkom je titul objavujúci sa na pultoch obchodov v čase predvianočného ošiaľu. Pravda Pacific Fighters nie sú úplnou novinkou, simulátor je kompletne postavený na engine IL-2 a pri inštalácii ho môžete pridať k Forgotten Battles a Aces Expansion Pack . Samozrejme, nainštalovať ho možno i samostatne, ale v tom prípade sa na internete pripojíte len k obdobne monotématickým serverom, ktorých je prirodzene podstatne menej než tých zmiešaných. Rovnako ako predtým, si možno vybrať medzi viacerými módmi. V Single Missions plníte jednotlivé misie ako pilot US Navy, Royal Navy, alebo Imperial Japanese Navy. Ak si zvolíte Pilot Career, voľba sa rozšíri o US Army Air Force, US Marine Corps, Royal Australian Air Force a Imperial Japanese Army. Na výber máte aj medzi kariérou stíhacieho, alebo bombardovacieho pilota. Slabou stránkou celej hry je malý počet misií, pri niektorých lietadlách si môžete vybrať len medzi štartom a pristátím z lietadlovej lode. V podstate z asi štyroch originálnych akcií, odohrávajúcich sa v Pearl Harbor, na Midwayi, Guadalcanale a Okinawe, sa zmenou strán, lietadiel a ich markingu vyklonovali ďalšie. Kto chce realizovať vlastný scenár, má opäť k dispozícii Quick Mission Builder, kto chce viac, využije Full Mission Builder. Samozrejmosťou je multiplayer a tréningový mód.

A teraz konečne k tomu, čo zaujíma pri leteckom simulátore každého asi najviac, teda s čím novým sa dá lietať. Samozrejme, že nechýba legendárne Mitsubishi A6M Zero-Sen (v spojeneckom kóde Zeke), zastúpené množstvom verzií, vrátane plavákovej. Japonskú konštrukčnú školu ďalej dopĺňajú Ki-43 Hayabusa (Oscar), Ki-61 Hien (Tony), Ki-84 Hayate (Frank). S bombardérov je k dispozícii len japonská „šťuka“ D3A1 Type 99 (Val), torpédonosný B5N Type 97 (Kate) a legendárny bombardér G4M (Betty) sa síce v hre objavujú, ale len ako komparz. Toto postihnutie sa týka aj iných zaujímavých japonských lietadiel: Ki-27 Type 97 (Nate), Ki-45 Toryu (Nick), N1K1 Shiden (George), B6N Tenzan (Jill). Na spojeneckej strane je najväčším lákadlom inventár US Navy – Grummanove námorné kočky F-4F Wildcat a F6F Hellcat, Chance Vought F4U Corsair a strmhlavý bombardér Douglas SBD Dauntless. Podobne ako na japonskej strane, ani tu zatiaľ nemožno pilotovať torpédové TBF/TMB-1 Avenger a TBD Devastator . A to sú nosnými misiami útok na Pearl Harbor, alebo bitka o Midway! Všetko má vraj vyriešiť až pripravovaný patch. Prítomné je aj veľké množstvo pozemných typov známych už z predchádzajúcich častí, Lockheed P-38 Lightning, Bell P-39 Aircobra, rôzne verzie Curtissu P-40, Republic P-47 Thunderbolt, North American P-51 Mustang, Douglas A-20 Havoc, North American B-25 Mitchell. Britskú korunu reprezentuje Supermarine Seafire, prípadne jeho známejší pozemný variant Spitfire, Hawker Hurricane a F4U Corsair vo farbách Royal Navy. Škoda, že sa nenašlo miesto i pre podobne „zmutovaný“ F6F Hellcat. Briti ako jediný majú stroj schopný niesť torpéda, elegantný Bristol Beaufighter. Ak máte radi cheaty, môžete ho umiestniť na palubu lietadlovej lode. V hre sa celkovo mihne 93 typov lietadiel, z ktorých 19 možno pilotovať v 43 rôznych modifikáciách. Z tejto devätnástky je ale nových len 8 lietadiel, čo je na plnú hru trocha málo. Ich škálu má rozšíriť až spomenutý patch. 

Druhá najčastejšia otázka sa týka vernosti letových modelov. Téma je to, mierne povedané, problematická, keďže ľudí lietajúcich Zerá medzi nami už asi veľa nie je a knižky tiež nepovedia všetko. Tentoraz si ale v Maddox Games nedali s letovými modelmi toľko námahy, alebo nemali čas dať si toľko námahy, ako pri starom dobrom IL-2 . Teda nie, že by lietadlá lietali zle. Oni naopak lietajú až príliš dobre. So Zerom možno strmo klesať bez obáv, že by pri limitných rýchlostiach došlo k poškodeniu draka. Pokiaľ sa budete tváriť ako americký námorný pilot a v ruke mať Wildcat, Hellcat, alebo Corsair, smelo sa môžete pustiť so Zerom do manévrového vzdušného boja. V skutočnosti by vás takáto frajerina asi stála život, ak by vás nedostala vývrtka, tak určite Zero. Známym faktom je, že podstatne ťažšie americké stroje využívali prevahu rýchlosti a výšky, pri najmenšom náznaku dogfightu sa z boja radšej odpútali. Teda lekcia, ktorú sa americký námorný piloti museli znova naučiť aj o niekoľko desaťročí neskôr, vo Vietname.

Ťahákom Pacific Fighters sú bez debaty palubné operácie, teda štarty a pristátia z lietadlových lodí. K dispozícii je ich hneď niekoľko, od obrovskej USS Lexington, cez malé sprievodné lietadlové lode CVE, po japonské plavidlá so svojím osobitým dizajnom. Už štart je úplne o niečom inom, než na čo je väčšina suchozemcov zvyknutá, ale dá sa zvládnuť. Chce to len plný plyn, ťahať joystick až k brade, modliť sa. A nezabudnúť sklopiť si pred štartom krídla. Pristátie zasa potvrdzuje fakt, že ide skôr o kontrolovaný pád, než riadený let, pokiaľ nedosadnete na tri body, s najväčšou pravdepodobnosťou miniete pristávacie laná. Nemusia pomôcť ani na plno vysunuté klapky, pretože s nimi budete pristávať pod ostrým uhlom a pri dotyku s palubou sa od nej odrazíte a laná opäť nezachytíte. Teda, ak sa vôbec budete mať od čoho odraziť, pretože pri pristávaní toho z kokpitu veľa neuvidíte, takže často skončíte v brázde za vodou, alebo zmetiete z preplnenej paluby odstavené stroje. Pre vyslovene tvrdé nátury sú k dispozícii nočné pristátia.

GRAFIKA 8 / 10
Najviac pozornosti bolo samozrejme venovanej lietadlám, pri externých pohľadoch sa na nich hýbe všetko, čo sa hýbať má, na ich povrchoch vidieť paneláž a mnoho detailov. Kokpity obsahujú všetky potrebné „budíky“ a „hýblata“. Trochu na škodu je skromný výber kamufláži a markingov. Opäť nezostáva nič iné, len čakať na firemný patch, alebo súkromnú iniciatívu.

Okrem lietadiel tú nájdeme rozmanitú pozemnú i námornú bojovú techniku. Obzvlášť pekne sú spracované lietadlové lode, alebo americké bitevné lode zakotvené v Pearl Harbor. Na plochách letísk je vždy dostatok strojov (čakajúcich na svoje zničenie), okolo nich sú rozmiestnené nádrže s palivom a protilietadlové delostrelectvo. 

Členitý terén tropických ostrovov je tvorený veľkými opakujúcimi sa textúrami, ktoré dobre z vyzerajú z výšky, ale ak budete tesne nad ním, pôsobí veľmi plocho a trpí nedostatkom rôznych 3D objektov v podobe stromov, budov, atď. Snáď najhoršie vyznieva grafické spracovanie ciest, ktoré skôr pripomínajú zhluk čiar na mape. Viac pozornosti mohlo byť venovanej aj oblakom, viac menej sa vždy objavujú v podobe akéhosi hmlového oparu.

Naopak krásne je spracovaný Tichý Oceán, s rôznymi odtieňmi vody meniacimi sa v závislosti od hĺbky vody a peknými vlnami, najmä pri pobreží. Pravda, jeho krása, ale i dokonalosť ostatných grafických detailov, bude v mnohom závisieť od nastavenia jednotlivých rozlíšení a predovšetkým od sily ukrytej vo vašom počítači.

INTERFACE 6 / 10
Interface bude starým hráčom ihneď známy, plne vychádza z IL-2. V menu, ktoré opäť pripomína kus palubnej dosky pribitej k obrazovke vášho PC, a len má inú farbu ako v Šturmoviku, síce postupne nájdete všetko, čo ste nájsť chceli, ale prehľadné nie je presne to slovo, ktoré by ho stopercentne vystihovalo. Vyslovene iritujúco na mňa už niekoľko rokov pôsobí posúvanie jednotlivých častí menu „odklikávaním“ prťavých svetielok. Cool by to pôsobilo snáď len v simulátore šitia. Tvorcovia by si určite šplhli, keby ku každému z používaných strojov priradili krátky technický a historický popis.

Ovládanie nevybočuje zo štandardov zaužívaných pri iných leteckých simulátoroch - je zložité a komplikované, treba sa pripraviť na nepreberné množstvo kombinácii alá NumPad 1, NumPad 2, NumPad 3 .... Pri hre takéhoto typu to ale nevadí, v skutočnom lietadle to je omnoho horšie aj napriek absencii kombinácii „Ctrl Alt Nemám už ani šajnu čo ďalšie“. Bez joysticku sú lietadlá prakticky neovládateľné, len so šípkami máte problém vôbec vzlietnuť. A čím máte na svojom „drievku radosti“ viac spínačov, tým lepšie, po presunutí dôležitých ovládačov do blízkosti vašich prstov sa môžete plne sústrediť na lietanie. Navyše toto HOTAS (Hands on Throttle nad Stick) usporiadanie často zachráni vašu (pre vás nepochybne) hot ass.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
V Pacific Fighters je všetko podriadené maximálnej realite, táto minca má ale dve strany. Takmer hodinu trvajúce lety do cieľovej oblasti nie sú výnimkou, občas na nepriateľa ani nenarazíte, ďalšiu hodinu musíte letieť naspäť a nakoniec narazíte akurát tak do paluby materskej lode. Misiu ste nesplnili a aby sa tak stalo, musíte ju niekedy hrať až do zblbnutia. Pomocou vám môže byť kompresia času a autopilot, ale keby som niekedy zatúžil popri hraní aj štrikovať, kúpim radšej simulátor štrikovania. Misií síce nie je mnoho, ich námety sú ale zaujímavé, preto škoda, že strácajú na dynamike len preto, aby bolo učinené zadosť historickým reáliám. Kto si chce vytvoriť vlastný akčnejší scenár, využije Quit Mission Builder.

Zaujímavým je, že hrateľnosť nečakane zlepšujú práve nevierohodné letové modely. Nech už sedíte v čomkoľvek, psieho súboja sa báť nemusíte.

MULTIPLAYER 8 / 10
Ak pri singleplayeri a plnení jednotlivých misií bola rozľahlosť máp skôr na závadu, tu sa prejaví ako veľká výhoda. Na jednu mapu sa môže pripojiť 128 hráčov, ktorý prostredníctvom kooperatívneho módu vytvárajú až 32 členné squadróny. Aby ste sa mohli pripojiť na väčšinu serverov, nesmiete mať PF nainštalovaný samostatne, ale spolu s FB. 

ZVUKOVÉ EFEKTY 6 / 10
Motory hučia (obzvlášť impresívne, keď idú na plný plyn), zbrane strieľajú, klapky s podvozkom buchocú pri vysúvaní a zasúvaní, ale nech už ste si vybrali ktorýkoľvek stroj, stále je to o tom istom. Na druhej strane, kto už by len dokázal po sluchu rozoznať japonský hviezdicový motor od amerického? Rádiová komunikácia viac menej opakuje v príslušných jazykoch tie isté frázy, i keď príjemným prekvapením bol nervy drásajúci rev Japonca padajúceho k zemi.

Nedostatočne, respektíve vôbec, sú simulované zvuky vonkajšieho okolia ako vietor, alebo aerodynamický hluk.

HUDBA 7 / 10
Úvodný film je sprevádzaný melódiou, za ktorú by sa nehanbil žiaden americký kinožurnál tej doby, ktorý intro nakoniec i pripomína, a ktorá nenechá oko patriota suchým. Obdobný, naozaj krásny hrdinský motív vás bude sprevádzať pri načítavaní jednotlivých misií. Ak si teda zvolíte stranu spojencov. V opačnom prípade vás privíta doslova geniálny japonský motív, ktorého jediným záporom je jeho krátkosť. Toto sa netýka len japonského motívu, americký nie je o nič dlhší, takže vzhľadom na dlhý loading mnohých misií a hudobnú slučku, vám po chvíli začnú liezť oba pekne na nervy. Aj napriek svojej geniálnosti. Nakoniec budete radi, že počas hry je jediným hudobným motívom zavíjanie motora a štekot guľometov.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Pripravte sa na to, že vaši súperi riadení počítačom budú tvrdým orieškom. Všetko samozrejme opäť závisí od nastavenej náročnosti, ale zatiaľ čo vám bude pri manévrovaní každú chvíľu hroziť vývrtka, váš protivník bude mať stále plný vztlak a váš chvost v zameriavači. Boti naplno využívajú nereálnosť letových modelov, takže ak vaše Zero bude vymanévrované takmer trikrát ťažším Thunderboltom, nič si z toho nerobte. A ak zároveň veríte, že by to bolo možné aj v skutočnosti, určite ste v detstve pričasto pozerali Tajomnú žiaru nad Pacifikom.

Odlišnou od stíhačov je AI bombardérov a torpédových lietadiel, ktoré v pekných formáciách nalietavajú na svoje ciele. Strmhlavé bombardéry sa vrhajú po lodiach rovnako zarputilo ako tridsiatničky po slobodných mužoch.

Pokiaľ ste si mysleli, že nudné lety prekonáte s pomocou autopilota a ušetrený čas venujete štrikovaniu, radšej rýchlo zabudnite. Bez mihnutia oka vás nasmeruje spolu s vašou peruťou rovno do kopca alebo do mora, prípadne sa odkloní od plánovanej trasy a vy skončíte bez paliva v strede Pacifiku. Pri prepínaní externých pohľadov sa často stáva, že dôjde aj k jeho nechcenému vypnutiu, pričom po opätovnom zapnutí si môže náhle zvoliť úplne inú trasu, než je potrebné.

Kapitolou samou o sebe sú palubní strelci bombardérov a pozemná protilietadlová obrana. Včas o sebe dajú vedieť, stačí len sledovať trasírky, ak ste príliš blízko, bez milosti vás rozstrieľajú. Protilietadlová obrana je voliteľnou záležitosťou, možno ju vypnúť, ale bez nej to akosi nie je ono. 

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Chápem, že Vianoce sú pred dverami a zarábať treba, ale menej je niekedy viac a ľudia, ktorých zaujímajú nie práve najlacnejšie a pre zvyšok zákazníkov v podstate nudné letecké simulátory, si ich nekupujú podľa ročného obdobia. Pacific Fighters nielenže pôsobia dojmom, že boli šití horúcou ihlou, ale čo je horšie, zatiaľ dosahujú skôr úroveň a rozsah lepšieho datadisku než plnej hry. Všetko síce majú zlepšiť pripravované patche, ale koho to zaujíma, keď za hru vysolil kopu bubákov (samozrejme existuje ešte iná, na Slovensku rozšírenejšia alternatíva, ktorú tu radšej popisovať nebudem). Keby PF vyšli v tomto štádiu ako hra na Playstation, nikto si ju nekúpi. Je to škoda, pretože potenciál hry je veľmi silný, treba ale pridať viac nových lietadiel, misií a máp, prepracovať AI a letové modely. Len dúfam, že Maddox Games stále predstavujú záruku takýchto pozitívnych zmien.

Autor: Roman Konečný