SME

Wikipedia.org - moc do rúk ľudu!

Ako si predstavujete proces prípravy veľkej všeobecnej encyklopédie? Ako poradu múdrych mužov, ktorí dlhé mesiace zhromažďujú podklady, zvažujú každé slovo a znova a znova overujú fakty? Alebo nezáväzné stretnutie všetkých, ktorí majú práve trochu času,

Ako si predstavujete proces prípravy veľkej všeobecnej encyklopédie? Ako poradu múdrych mužov, ktorí dlhé mesiace zhromažďujú podklady, zvažujú každé slovo a znova a znova overujú fakty? Alebo nezáväzné stretnutie všetkých, ktorí majú práve trochu času, kde každý napíše svoju verziu a dúfa, že ak sa pomýlil, niekto iný si to neskôr všimne?

Na internete už tri roky existuje encyklopédia, ktorá dokazuje, že oba spôsoby môžu viesť k veľmi podobnému výsledku - rozsiahlej a dôveryhodnej zbierke informácií.

Zadarmo neznamená zle

Wikipedia vznikla v roku 2001 ako bezplatná alternatíva k tradičným papierovým encyklopédiám. Dodnes nemá žiadneho zamestnanca na plný úväzok ani žiadneho redaktora. Články do nej môže písať ktokoľvek, kto navštívi jej internetovú stránku. Kým tradičné encyklopédie využívajú zložité postupy na to, aby do nich nemohla preniknúť žiadna chyba, filozofia Wikipedie je opačná - urobiť chybu je ľahké, ale ešte ľahšie je ju odstrániť.

Heslom Wikipedie je "dokonalosť z priemernosti" - autormi zväčša nie sú žiadni vzdelanci, ale pohľady tisícok ďalších ľudí na ich prácu by mali zaručovať, že všetky prípadné chyby budú veľmi rýchlo odhalené.

Pred dvoma mesiacmi Wikipedia oslávila svoj miliónty článok v databáze. V angličtine ich má 360 tisíc, čo je 2,5-krát viac, než obsahujú elektronická aj papierová verzia Encyklopedie Britannica dohromady. Kým bežná encyklopédia sa pripravuje celé desaťročie a jej príprava stojí stovky miliónov korún, náklady na správu Wikipedie sú nižšie ako päť miliónov korún ročne.

John Bobowicz vytvoril jeden z mnohých wiki-projektov na webe, určený pre programátorov v jazyku Java. FOTO - ČTK/AP

V rôznorodosti je sila

Podľa správcov Wikipedie existujú tri základné okruhy jej autorov. Veľkú časť obsahu tvorí približne dvesto kľúčových dobrovoľníkov z celého sveta, ktorí sa vraj už vďaka dlhodobej spolupráci "celkom dobre poznajú" a na Wikipedii pracujú takmer denne. Druhý okruh tvorí ďalších dvetisíc ľudí, ktorí robia viac než sto zásahov do textov mesačne. Ďalších desaťtisíc internetistov prispieva viac než piatimi novými textami či opravami starších textov mesačne.

Autori tradičných encyklopédií či knihovníci zväčša považujú za absurdnú myšlienku, že spoluprácou takého obrovského množstva ľudí, z ktorých žiaden za konečný text nenesie zodpovednosť, možno vytvoriť dôveryhodnú encyklopédiu.

V rozhovore pre britský denník The Guardian väčšina z nich uvádzala ako základnú námietku to, že encyklopédia vytvorená bežnými ľuďmi nebude pokrývať oblasti, ktoré sú dôležité, ale len tie, ktoré sú zaujímavé: záznam o hurikáne Frances je päťkrát dlhší ako informácia o čínskom umení, a populárny televízny seriál dostáva dvakrát viac priestoru, ako britský premiér. Fanúšikovia Wikipedie však odpovedajú - je to možné, ale aj tak britský premiér dostáva v našej encyklopédii dvakrát väčší priestor, ako v Britannice.

Kľúčovou výhodou Wikipedie je okamžitá aktualizácia - pridanie záznamu o novej filmovej hviezde (či doplnenie správy o jej úmrtí) trvá v tradičnej encyklopédii niekoľko rokov, vo Wikipedii niekoľko minút. To robí z internetovej encyklopédie bezkonkurenčný zdroj informácií o aktuálnych témach, ktoré väčšina ľudí vyhľadáva najčastejšie - či ide o práve sa budiacu sopku, či štát, kde bola práve zvrhnutá vláda. Je tu navyše aj množstvo informácií, ktoré by ste v bežnej encyklopédii márne hľadali - napríklad životopisy fiktívnych hrdinov populárnych kníh či seriálov.

Čo s vandalmi?

Obsah Wikipedie môže zmeniť ktokoľvek a to láka množstvo vandalov i recesistov, ktorí sa snažia trebárs zameniť portrét amerického prezidenta za fotku orangutana alebo úplne vymazať neobľúbené postavy z histórie. Všetky zmeny vo Wikipedii sú preto zaznamenávané a ak sa objaví v systéme záškodník, veľmi ľahko možno spätne zrušiť všetky zmeny, ktoré vykonal. Podľa štúdie niekoľkých výskumníkov z IBM väčšina zámerných chýb vložených do Wikipedie čitatelia odstránia do piatich minút.

Zložitejšie to je, ak nejde o zámernú zmenu obsahu, ale jednoducho nezhodu medzi rôznymi názormi - trebárs či sa má v hesle o Iraku spomínať invázia alebo skôr oslobodzovanie. Vtedy sa zväčša strhne o zmenách v článku búrlivá debata, ktorá sa môže skončiť hlasovaním o tom, k akej verzii sa prikloniť. Ak ani to nepomôže, nastupuje formálny vyjednávací proces, ak zlyhá aj ten, zasadne arbitrážna komisia.

Niekedy je však aj na Wikipedii demokracie priveľa - pred tohtoročnými americkými voľbami museli byť napríklad zamknuté články o oboch kandidátoch, pretože opravovať sa ich snažili stovky ľudí denne, zväčša išlo o snahu vsunúť hanlivé slová do profilu nenávideného protivníka. Medzi niekoľko málo "zakázaných" textov, ktoré nemožno upravovať, patria napríklad aj profily Ariela Šarona či Usámu bin Ládina.

Wiki ako filozofia

Autori Wikipediu nepovažujú za ojedinelý úspešný projekt, ale za prvú lastovičku nového pohľadu na tvorbu informácií. Spoluprácou tisícok dobrovoľníkov sa nemusí vyrábať len encyklopédia, existuje už aj bezplatný archív kníh Wikibooks, slovník Wiktionary, kuchárska wikikniha či wiki noviny. Wiki je aj platforma pre tvorbu počítačových programov či rýchlu komunikáciu a tvorbu dokumentov v rámci veľkých firiem. Ak chcete vedieť viac, viete, kde hľadať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu