Men of Valor - naskriptovaný Vietnam

útok. Ľudstvo je nepoučiteľné...

Herné štúdio 2015 malo trochu ťažšie začiatky ako by si predstavovalo (napríklad Wages of Sin, teda datadisk ku kontroverznej FPS Sin, ktorú jedna polovica hráčov vychvaľuje do nebies a druhá zatracuje) a úspech dosiahli až vydaním Medal of Honor: Allied Assault, po ktorom sa začalo blýskať na lepšie časy v sekcii strielačiek z vlastného pohľadu. Čas beží, Medal of Honor sa dočkalo druhého dielu Pacific Assault a chlapci a dievčatá z 2015 si povedali, že by nebolo od veci vytvoriť novú sériu v zaujímavom vojnovom konflikte. Druhá svetová je otrepaná a očká sa nám rozžiaria nad nepriepustnou džungľou, kde našlo svoje útočisko množstvo príslušníkov vietcongu a pripravilo pre americké jednotky, páchajúce dobro, nejedno prekvapenie.

Prostredie Vietnamu začína fascinovať tvorcov hier rovnako ako Druhá Svetová Vojna. Morálnu hodnotu tohto konfliktu popisovať nebudem a historické fakty sú známe každému. Príbeh sa začína agendou za americké hodnoty a hrdinské vykreslenie postáv, ktoré vyvraždia stovky ľudí, mi pripadá akosi nevhodné. Brnkanie na city prebieha formou písania listov rodine od hlavného hrdinu Deana Shepparda. Vôbec to nie je zlý nápad, ale nepridáva to na atmosfére ako denníček vo Vietcongu. Absurdnosť konfliktu podporuje reportér s kameramanom, ktorí za svoju tvrdohlavosť takmer zaplatili životom. Tento fakt však výborne vystihuje vtedajšiu situáciu, kedy sa americké domácnosti mohli dozvedieť najnovšie informácie priamo z miesta činu a takto prenesená vojna do domovov rodín otvorila občanom oči pred krvavými masakrami.

O tom je aj vojna vo Vietname v podobe Men of Valor. Predierate sa hustou džungľou, nevidíte príliš ďaleko, ale inteligentný kurzor, ktorý sa pri zameraní nepriateľa sfarbí dočervena, pomáha hrateľnosti. Nepriatelia sú dokonale skrytí, ich maskovanie s terénom je ukážkové, ale to je asi tak všetko, čo dokážu. Takmer stále postupujete v jednom tíme, čím sa hra snaží navodiť atmosféru ducha priateľstva, ale škrípe to. Komunikácia sa odohráva len na naskriptovaných miestach a vy si ich musíte pozrieť – nedajú sa totiž preskočiť. Príbeh sa snaží gradovať, ale ja osobne som ho vnímal okrajovo, všetko sa sústredí na akčné súboje, po ktorých zostane na zemi niekoľko desiatok bezvládnych tiel.

Zbrane si autori nevycucali z prstu, ale si ohmatáme klasické M16, M60, PPSH41, či AK47. Nechýbajú ani klasické a dymové (označujete nimi miesta napalmového náletu, prípadne bombardovania) granáty, ale zábavu si istotne užijete aj s granátometom M79. Nechýba možnosť zmeny režimu streľby, presnejšie mierenie, ale najväčšia novinka je bandáž, teda obväzy. Po zásahu vám klasicky ubudne zdravie, ale pri rýchlom použití bandáže môžete „zastaviť krvácanie“ a neprísť tak o vysokú hodnotu zdravia. Je trochu pritiahnuté za vlasy, že sa obväzovať môžete aj počas súbojov alebo behu (hoc za cenu nepresnejšej streľby). Doplňovanie zdravia prebieha braním lekárničiek alebo fľašiek, aké sme si nosili do školy v prírode :). Ktovie, čo obsahuje daná tekutina, dvíhajúca zdravie, ale zrejme ide o neurčité nelegálne kombo.

Nedostatkom munície trpieť nebudete, teda ak sa uskromníte so zbraňami nepriateľov, ktorých môžete po smrti prehľadávať (samotný akt trvá pár sekúnd) a takmer vždy nájdete niečo do vášho vrecka.

Prostredie konfliktu poznáme z hier i filmov, ale boje na ryžovom poli majú v sebe ten správny nádych bezmocnosti (nemáte sa takmer kde skryť a nepriatelia sa na vás valia z okolitých lesov), plíženie sa podzemnými bunkrami majú ten správny „klaustrofobický feeling“ a súboje na malé vzdialenosti v nepriehľadnej džungli, občas doplnenej o chrám alebo menšiu dedinku, už dobre poznáme. Men of Valor sa tak snaží zamerať hráčovu pozornosť na dej naskriptovanými situáciami. Filmový charakter sa podaril pri Call of Duty, ale tu je to dovedené do absurdných rozmerov. Môžete si nájsť strategicky výhodnú pozíciu pri likvidovaní tupých nepriateľov, budú stále nabiehať na rovnaké miesto so železnou (a hlavne nekonečnou) pravidelnosťou a keď som minul všetku svoju muníciu na postupnú likvidáciu, v zápale amoku som prešiel na tvorcami určené miesto, kde prehodil vojak dôležitú vetu a potom som ešte zopár rákosníkov umlátil pažbou zbrane (som predsa drsný... a nemal som náboje) a blik, loadujeme ďalšiu misiu.

Čo k tomu viac povedať. Samotný popis hry musí byť jasný každému. Pohľad z vlastných očí, zakrádanie sa, odstraňovanie pascí a hlavne súboje s hordami nadržaných vietnamčíkov. Všetko fajn, až na to naskriptovanie. Grrr.

GRAFIKA 8 / 10
Unreal engine vo verzii 2.0 vyzerá dobre a rôznorodosť prostredia názorne ukazuje silu tohto produktu. Na obrázkoch okolo tohto textu vidíte, nádherne spracovaný porast a naživo to vyzerá ešte lepšie. Nad hlavami vám lietajú helikoptéry a motýle :). Tie sa nedajú zastreliť, ale to by už bolo skutočne nechutné, ak by sa na zemi váľali aj torzá nevinných motýlikov. Výbuchy, streľba a všetky grafické efekty sú na svojom mieste aj so známym výbuchom bomby blízko vás sa obraz zatrasie a rozmaže. Hardwarové nároky patria medzi dnešný priemer a nestalo sa mi, že by sa hra sekla v rozlíšení 1024*768 na mojom Athlone 2200+, 512 MB RAM a ATI Radeone 9800SE. Men of Valor určite nebude trhať rekordy v rebríčkoch o najúžasnejšiu grafiku, ale pre hranie je úplne dostačujúca.

To sa však nedá tvrdiť o animáciách pohybov postáv. Hýbu sa toporne a niekedy až sekane, čo nevytvára ten najlepší dojem. Nepriatelia mi pripomínali bábky a nereálny pohyb tak degraduje dojem z celkového spracovanie o jeden stupeň. Príjemne však na mňa pôsobili dobové čiernobiele zábery a navodili tak správnu atmosféru.

INTERFACE 8 / 10
Na ovládaní nenájdete nič prekvapujúce a tutorial vám všetko názorne vysvetlí. Okrem pohybu a streľby (klasické ovládanie ako všade) máte špeciálnu klávesu pre bandáž (defaultne F) a akciu (medzerník), takže sami vidíte, že to nie je nič zložité. Počas hrania som neobjavil žiadne nečakané komplikácie s ovládaním, ale to snáď ani nikto nečakal.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Najväčší kameň úrazu je práve hrateľnosť. Istotne ste si povšimli moje frflanie na skripty v hodnotiacej časti recenzie, kde som sa k tomu nechcel vyjadrovať, ale poznáte to. Miera návrhu týchto scén je až príliš niekedy až príliš veľká a tak sa musíte snažiť ísť stále vpred, aby ste prešli cez správne neviditeľné miesto, ktoré aktivuje koniec nekonečných vĺn protivníkov. Je to nepríjemné, ale aj tak sa to dá hrať a po čase si na to aj zvyknete.

Ak niekto vyčítal Vietcongu (i datadisku) príliš nalinkovaný pohyb vpred, potom musel pri hraní všetkých ostatných hier z Vietnamu odpadávať od zúfalstva a ani Men of Valor nie je výnimkou. Máte len jeden smer, ktorým sa môžete vybrať a hra vás nepustí ani o pár krokov ďalej. Ohraničenie príliš hustým porastom, kmeňom stromu (náš hrdina nepochopiteľne nedokáže skákať) alebo jednoducho neviditeľnou stenou alebo príliš veľkým (polmetrovým) kopcom.

Inak sa však Men of Valor hrá skutočne výborne a pocit z boja na život a na smrť v drsnom prostredí sa celkom podaril. Akčné súboje dali KO realite, ale v podobe ako to predvádza táto hra, tak sa nám to páči. Nejde o zúfalé a nudné behanie ako v Shellshocku a MoV vyhráva aj nad priemerným strieľaním v podobe Conflict: Vietnam, ale nemôžem si pomôcť. Najlepšiu atmosféru má stále Vietcong. Ak by sme zabudli na skripty, obmedzené prostredie, tak dostávame len bezmyšlienkovitú streľbu vpred za lepšiu budúcnosť amerických ideálov. Denníček hlavného hrdinu to nezachráni. Nezachráni to ani drsný pokec s vojakmi. Hral som hru o Vietname, ale necítil som sa ako skutočne tam. Ťažko sa to popisuje, ale pri hraní sa vyskytnú príliš hluché miesta, kde by som rád videl náznaky hustejšej atmosféry.

MULTIPLAYER
Hru pre viac hráčov som netestoval a ani si nemyslím, že sa stane dôležitým faktorom, ktorý zaváži pri zaobstaraní si hry. Nájdeme tu 13 máp, po ktorých sa môžu preháňať až dva tucty playerov (rozdelenie na dve strany USA vs. Vietcong je jasný). Medzi klasickými módmi Deathmatch, Team Deathmatch, Recover the Documents (nový názov pre Capture the Flag) sa objavil aj nový Frontline, kde máte za úlohu obsadiť vyznačené miesta na mape a druhé družstvo ich má ubrániť. Žiadna špeciálna novinka, žiadna veľká propagácia, ale pre niekoľko vlastníkov hry to bude príjemné spestrenie po dohraní hry.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Zvuky sú výborné, nech si vezmete streľbu, dabing alebo pokriky nepriateľa, či okolité šumy (stíhačka, zvuky pralesa). Každá zbraň má svoje charakteristické ozvučenie a trochu ma mrzí absencia titulkov.

HUBDA 4 / 10
Moje ucho zachytilo len zopár skladieb a tie sa síce snažili dvíhať atmosféru súboja a dokonca sa im to podarilo, avšak len do priemernej výšky. Navyše je hudby málo a dobové tracky sa v hre vyskytujú ako banány na pultoch Ovocia a Zeleniny v ´85.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Plač a škrípanie zubov. Tak by sa dala v skratke charakterizovať umelá demencia nepriateľov, ktorí s ladnosťou obrneného transportéru nabiehali pod moju hlaveň a mne stačilo s cigarou v ústach stláčať spúšť. Pri dostatočne veľkej vzdialenosti sa do vás netrafia, ani ak by ste im ukázali fekálne video s ich matkou. Ak sa im to náhodou aj podarí, ide o slabé zranenie, ktoré si ľahko vyliečite. Stále behajú po rovnakých trajektóriách v rovnakom cykle a tak som niekedy až tak horel nedočkavosťou, že som išiel spraviť kávu, prečítal noviny a trojica nepriateľov stále zmätene pobehovala v domčeku a ja som si mohol len povzdychnúť a pokúsiť sa v ten správny okamih stlačiť spúšť, aby ich zasiahla dávka olova cez malé okienko. Samozrejme, že stačí nabehnúť do inkriminovanej oblasti, ale nie je to takto väčšia zábava? Dobre, tak nie je...

Tuposť nepriateľa je vynahradená ich množstvom a niekedy sa stane, že sa pokúšate zamerať kľučkujúceho (= bežiaceho po nezmyslenej dráhe, navrhnutej šialeným programátorom) nepriateľa a iný vojak bežiaci po inej dráhe na vás natrafí a zozadu do vás napáli dávku zo svojej zbrane a už sa obrazovka len červená (jeden príklad som vám hodil aj do screenshotov, kedy som zaujatý namierením na iného nepriateľa, pričom som chcel screen „típnuť“ v momente, kedy bude na obrázku krv, moment streľby a... a nejako mi to nevyšlo, jeden rákosník to do mňa začal páliť zozadu a nasleduje load.

Nahrávanie a ukladanie je vymyslené šalamúnsky. Žiadne nie je, respektíve všetko prebieha automaticky. Hra sa uloží na začiatku misie a na vybraných miestach a i keď občas uvidíte na obrazovke saving progress, znamená to, že sa hra uloží len pre prípad vašej okamžitej smrti, čo neplatí pri vypnutí hry. Vtedy idete od jedného zo save pointov. Preto už nie je vhodné agresívne reštartovanie počítača po nevhodnej smrti, prídete aj o lokálne uložené pozície a peklo si môžete prejsť znovu. Ide o príjemné zvýšenie obtiažnosti, ale niektoré miesta ukladanie sú vybrané skutočne nevhodne a sú vždy za náročnou pasážou, takže ak sa vám ju znovu nepodarí splniť, lebo protivníkov je príliš veľa, môžete si znovu vychutnávať 20 minút ľahkých súbojov pred skutočnou akciou.

Pomáhať by vám teoreticky mali spolubojovníci, ale tí sa vás snažia kryť (neúspešne), pletu sa vám pod nohy (úspešne), strieľať po nepriateľovi (úspešne) a trafiť ho (neúspešne). Najlepšie je spraviť si všetko sám. Samozrejme myslím len v hre, na niektoré veci sú príjemnejšie iné osoby. Ale fuuuj, myslím na písanie prezentácií :). Pekné od nich však je, že na vás čakajú, ale to je chabá náplasť na urvanú polovičku tela.

12 misií vám vystačí na celkom dlhú dobu „vďaka“ umelo vytvorenej obtiažnosti. Žiadnu misiu nesplníte na prvýkrát a na každú si tak môžete rezervovať minimálne hodinku, hodinku a pol.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Som sklamaný. Men of Valor síce dosiahli najlepšie hodnotenie z trojice podobných produktov poslednej doby (Conflict: Vietnam, Shellshock), ale nepresvedčili úplne. Ide však o kvalitnú, nadpriemernú hru, ktorá sa trhu ohreje pár mesiacov a zrejme nevytvorí žiadnu dieru do sveta, ale po jej kúpe nebudete sklamaný. To je rozhodujúce. Dá sa hrať a i keď nesiaha Vietcongu ani po členky.