l Medzinárodný tím Eugenea Polzika z Niels Bohr Institute (Dánsko) zachytil v plyne tvorenom atómami cézia kvantovú informáciu prenášanú laserovým impulzom, ktorá sa dala spätne vyhľadať. Môže sa to stať základom pamätí superrýchlych kvantových počítačov.
l Hideo Hosono z Tokyo Institute of Technology (Japonsko) s kolegami vyvinul dokonalejší priesvitný polovodič na báze indio-gáliového-zinkového oxidu. Možno ho tenko naniesť na polymérovú fóliu a bežne používať v aplikáciách, ako sú ohybné displeje a prenosné počítače.
l Mej Žang z University of Texas (USA) s kolegami zhotovili ohybnú, vysoko elektricky vodivú "priadzu" z povlakov viacstenných uhlíkových nanotrubíc (na obrázku), pevnú ako materiál nepriestrelných viest. Uvoľnením koncov sa nerozpletá a zauzľovaním neslabne.
l Európski astronómovia na čele s R. van Boekelom z Universiteit van Amsterdam (Holandsko) pozorovali prach vo vnútornej časti troch okolohviezdnych protoplanetárnych diskov a zistili, že tento predpokladaný zárodočný planetárny materiál najskôr nadobúda kryštalickú podobu.
l Kate Moranová z University of Rhode Island (USA) a Jan Backman zo Stockholm University (Švédsko) oznámili v zastúpení medzinárodného projektu geologických vrtov v Arktíde ACEX, že Severný ľadový oceán zamrzol už pred najmenej 15 miliónmi rokov. Dnes sa však ale topí.
l Tím, ktorý vedie Ling Li z University of Queensland (Austrália) a Hohai University (Čína) objavil, že až 500-metrové piesočné duny v púšti Badajn Džaran na západe čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko, najvyššie známe na svete, spevňuje spodná voda.
l Tím Rainy Maierovej z University of Arizona (USA) objavil mikróby v údajne sterilných najsuchších pôdach čílskej púšte Atacama, využívanej NASA ako analógia Marsu.
l Cordula Moraová z University of North Carolina (USA) s kolegami zistila, že poštové holuby sa predsa len orientujú podľa magnetického poľa, nie podľa lokálnych pachov atmosféry. V hornej časti zobáka majú čiastočky magnetitu, pomocou ktorých si "zostavujú magnetickú mapu".
l Tím Jean-Francoisa Le Galliarda z École Normale Superieure (Francúzsko) výskumom jašteríc preukázal, že prírodný výber na báze "prežitia fyzicky najzdatnejšieho" platí naozaj najmä pre zlé časy, keď je málo potravy. Inak pripúšťa vcelku široké rozpätie zdatnosti.
l Tím Rudolfa Zechnera z Universität Graz (Rakúsko) zistil, že novoobjavený enzým ATGL (adipózová triglyceridová lipáza) pomáha degradovať tkanivový tuk na voľné tučné kyseliny.
