Štatistická analýza Peruginovej Madony s dieťaťom novou počítačovou metódou odhalila, že tváre troch ľavých postáv (1-3) maľovala jedna ruka. Zvyšné tri vytvorili ďalší traja umelci. FOTO - PNAS
Americkí bádatelia vyvinuli postup, ktorým možno na báze digitálneho skenovania s vysokým rozlíšením spoľahlivo overiť pravosť malieb a kresieb. Jeho autormi sú počítačoví vedci Siwei Lyu, Daniel Rockmore a Hany Farid z Dartmouthského kolégia (USA, člen prestížnej Brečtanovej ligy univerzít).
Jadrom novej metódy je štatistický model štýlu príslušného umelca, založený na predchádzajúcej analýze súboru jeho autentizovaných diel. Lyu s kolegami novinku opísali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.
Digitálni umeleckí kriminalisti
Model zachytáva podrobnosti a zákonitosti umelcovej ruky, ktoré by sotva dokázal napodobniť sebanadanejší falšovateľ. Rozkladá ich na jednoduché prvky, vyjadrené vo forme takzvaných vlniek (wavelets), ktoré sa týkajú rôznych mierok a orientácií. Tie potom skúma zložitý matematický model, ktorý pátra po súladoch a nesúladoch v rámci jedného alebo medzi viacerými dielami.
Vedci ho zatiaľ vyskúšali v dvoch prípadoch. Po prvé, medzi 13 údajnými dielami flámskeho maliara Pietera Bruegela staršieho úspešne odlíšil osem autentizovaných od piatich súdobých imitácií. Po druhé, pri analýze obrazu Madona s dieťaťom od talianskeho maliara Perugina sa zistilo, že na ňom pracovali najmenej štyria umelci.
Nová počítačová metóda samozrejme nenahradí oko odborníkov a doterajšie dôkladné laboratórne metódy. No môže sa stať užitočným a pomerne lacným pomocným nástrojom jednak pri počiatočnom oddeľovaní "zrna od pliev", jednak pri sporných výsledkoch posudzovania ortodoxnými postupmi.
Majstri v stroji
Pieter Bruegel starší (1525/1530-1569) bol najväčším holandským maliarom 16. storočia. Vynikal osobitým štýlom, odlišným od prejemnelého manierizmu. Námety čerpal najmä z vidieckeho života. V jeho diele dominujú vyjadrenia ľahko pochopiteľných podobenstiev a prísloví, takzvané symbolické morality. Vrcholom sú však krajiny. Mnohé Bruegelove diela upútavajú fantastičnosťou a krutosťou zachytávaných príbehov. Bruegelov všestranný talent značne ovplyvnil maľbu flámskej a holandskej školy v 17. storočí.
Perugino, Pietro di Cristoforo Vannucci (1446-1523), sa preslávil vycibreným a veľmi originálnym, aj keď trochu vyumelkovaným štýlom. Bol jedným z posledných maliarov florentskej školy v rámci talianskej renesancie 15. storočia. Podieľal sa aj na výzdobe Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. Jeho Madona s dieťaťom (Villa Borghese, Rím) zachytáva mladučkú dievčinu, vyznačuje sa nenapodobiteľnou melanchóliou. K jeho žiakom patril Raffael.
Lukratívny biznis
Falšovateľstvo umeleckých diel je staré ako samo umenie. Keď sa vyprofilovali skutočne originálni tvorcovia s veľkou trhovou cenou, začalo sa vyplácať, aby na ich umení parazitovali iní. Nadväzne logicky vznikla profesia znalcov, ktorí overovali pôvodnosť kupovaných diel. Že to najmä v minulosti nebolo ľahké, dokladajú zbierky habsburského cisára Rudolfa II. na Pražskom hrade. Počas tridsaťročnej vojny ich takmer úplne rozkradli Bavori, Sasi a Švédi, no cisára zjavne veľakrát dobehli.
Keďže ceny diel etablovaných umelcov od tých čias neustále stúpajú, kunsthistorici a kurátori zbierok podnietili vývoj zložitých metód overovania pravosti. Ani jedna nie je stopercentná, no všetky sú nákladné. A tak kupci často rozmýšľajú, či ich vôbec použiť. Navyše prinášajú isté riziko pre zachovanie diela, ak ide o agresívnejšie presvecovanie, alebo vyžadujú odber vzoriek pre chemický rozbor.
Autor: ZDENĚK URBAN, LENKA URBANOVÁ (autorka je študentka kulturológie na UKF v Nitre)
