Kronika svetových dejín prebúdza záujem o dávnu aj nedávnu minulosť

Ak sa dnes, na začiatku 21. storočia, obzrieme dozadu na minulosť nášho svetadielu a hoci aj celého ľudstva, môžeme vari aspoň trochu zapochybovať o tom, či má ešte stále pravdu veľký nemecký filozof Hegel, podľa ktorého "najväčšie poučenie z dejín je, že národy a vlády sa z dejín nikdy nepoučili a podľa ponaučenia, ktoré by z dejín zavše získali, nikdy nekonali". Prinajmenšom posledných 50-60 rokov v našej starej Európe nasvedčuje tomu, že ľudia či vlády sú aspoň sčasti ochotné poučiť sa z dejín a nerobiť dookola stále tie isté chyby. Aj keď, pravdaže, nejaké to polstoročie nie je príliš dlhý čas.

V každom prípade v časti aj našej verejnosti žije záujem o minulosť ľudského rodu, Európy i vlastnej krajiny. Potvrdzuje to aj vyše desaťročný vydavateľský projekt nakladateľstva Fortuna-Print v spolupráci s nemeckým vydavateľstvom Chronik-Verlag. Začiatkom minulého desaťročia ho otvorila Kronika ľudstva, ktorá sa medzičasom dožila šiesteho vydania a tohtoročnou, štrnástou publikáciou v dobre zavedenej edícii je Kronika svetových dejín (Bratislava 2004).

Na prvý pohľad je najnovšia kronika čosi ako mladšia a rozsahom menšia sestra tej prvej, pretože koniec koncov kronika svetových dejín nemôže byť ničím iným ako kronikou ľudstva. Rozdiel je však v koncepcii oboch. Názov novšej kroniky by sa mohol rozšíriť o adjektívum "politické", pretože politické udalosti majú v publikácii zreteľnú prevahu, aj keď autori, pochopiteľne, neobchádzajú ani hospodárske, kultúrne, personálne a ďalšie súvislosti, respektíve "pozadia" politických udalostí a ich dôsledkov.

Ďalším znakom novej kroniky je inovovaná štruktúra diela. Po krátkej kapitole venovanej vývinu homo sapiens od počiatkov do roku 10 000 pred naším letopočtom sa dielo člení do štyroch veľkých častí a tie zas do niekoľkých kapitol obsahujúcich v prvých dvoch častiach vývin veľkých civilizácií ľudstva, kým v druhých dvoch častiach, začínajúcich sa 16. storočím, čiže nástupom európskych koloniálnych ríš, dominuje vývin v "bielej" či "euroatlantickej" civilizácii, vtláčajúcej svoju (chcenú-nechcenú) pečať ostatnému svetu.

Aj tak však kronika zreteľne ukazuje, že náš (prirodzený?) eurocentrický pohľad na svetové dejiny nie je v prevažujúcom čase ich trvania vonkoncom oprávnený. Naša zemeguľa bola tisícročia miestom niekoľkých celkom svojbytných svetov-civilizácií, ktoré sa len postupne za posledné poltisícročie nechali v znamení údajných univerzálnych hodnôt, ale najmä technickej a mocenskej prevahy ovládnuť "bielym mužom". A aj táto kronika v retrospektíve naznačuje, že každá dominácia či hegemónia sa raz nejakým spôsobom (ale akým v tomto prípade?) skončí.

Každá zo štyroch častí kroniky je uvedená prehľadným, stručne formulovaným kalendáriom, ktoré čitateľovi pomáha orientovať sa v časovom toku udalostí a ľahšie si nájsť príslušné informatívne heslo o udalosti, osobe či širšom vývojovom pozadí. Zrejme pre väčšiu prehľadnosť sa kalendárium člení najprv po polstoročiach, potom po desaťročiach a v 20. storočí po piatich rokoch, čo sa mi javí ako príliš mechanické, vlastne ahistorické členenie, keďže historický vývin krajín a kontinentov sa nepridŕžal takých jednoduchých počtov. Ostatné rubriky kroniky, odskúšané už v predchádzajúcich kronikách, ponúkajú stručné, no informatívne správy o podstatných dejoch a dôležitých udalostiach historického obdobia ľudstva, až do minulého storočia.

Problémom môžu byť v tomto type publikácií novšie a najnovšie udalosti, v tomto prípade uplynulé desaťročie a prvé roky tohto storočia (posledný údaj je o zajatí S. Husajna v decembri 2003). Autori musia totiž zvažovať zaradenie čerstvých i najčerstvejších udalostí vyberajúc medzi tými, ktoré mediálne zažiarili a tými, ktorých ozvena vo verejnosti bola možno menšia, ale ich perspektívny dosah na svet môže byť oveľa väčší. Konkrétne: v takomto type diela asi nemusí chýbať aférka prezidenta Clintona s praktikantkou v Bielom dome (akože sa volala?) alebo tragická smrť princeznej Diany či skon britskej kráľovnej matky, no v slovenskom vydaní by rozhodne malo byť zaradené napríklad heslo o integrácii postkomunistických krajín (aj našej krajiny) do NATO a EÚ. Tieto udalosti totiž už majú a budú mať svoju historickú i perspektívnu váhu aj vtedy, keď Clintonove sexuálne eskapády budú dávno zabudnuté.

Napriek tomu si však myslím, že pre záujemcu o históriu na prahu tretieho milénia po Kr. môže byť Kronika svetových dejín užitočným sprievodcom po uplynulých šiestich tisícročiach svetových civilizácií.

Autor: MILAN ZEMKO(Autor je historik)