Edinburský profesor Ian Wilmut bol na čele tímu, ktorý naklonoval v roku 1996 ovcu Dolly, prvého cicavca z telovej bunky. Nedávno si Wilmut podal žiadosť na terapeutické klonovanie ľudských embryí. Verí, že táto metóda v budúcnosti pomôže mnohým dnes nevyliečiteľne chorým ľuďom.
FOTO - TASR/AP
Tehotná myšia matka je pod ochranou svojho plodu. Ako napísal New Scientist, kmeňové bunky embrya sa snažia urýchliť hojenie poranenej matkinej kože. Dokázal to tím Diany Bianchiovej z Tufts-New England Medical Center v Bostone.
Zázrak prírody
Kmeňové bunky sú malým (možno veľkým) zázrakom prírody. Dokážu sa v tele premeniť na akékoľvek iné špecializované bunky. Možno skrývajú aj tajomstvo dlhého života. Vedia totiž opravovať najrôznejšie poškodenia, ktoré sa v tele počas života vyskytnú.
Ľudské kmeňové bunky vznikajúceho plodu prenikajú krvným obehom do tela matky (presnejšie do kostnej drene) a zostávajú v ňom. To sa vie už minimálne desať rokov. V tele matky sa potom menia napríklad na bunky štítnej žľazy, čriev, maternice alebo žlčníka.
Americkí vedci teraz dokázali, že bunky embrya uzdravujú aj rany na matkinej koži, minimálne u myší. Toto zistenie opäť potvrdilo, že materstvo má nielen negatívne stránky (zaťažuje chrbticu, pečeň, obličky, odvápňuje kosti a zuby), ale prináša aj veľa úžitku. Embryo ako keby malo záujem pomáhať matke v jej ťažkom údele.
Pomohla genetika
Vedci potrebovali zmapovať cestu zárodkových (fetálnych) buniek telom matky. Museli ich preto odlíšiť od iných buniek, ktorých sú v tele bilióny. Vypestovali geneticky upravené myšie samce, ktoré na svoje potomstvo preniesli zaujímavú vlastnosť: v ich bunkách je aktívny gén pre rast krvných kapilár, ktorý produkuje svetielkujúcu bielkovinu.
Keď týchto samcov spárili s normálnymi samičkami, vedci spolu s formovaním krvných ciest mohli sledovať, kde sa tieto bunky hromadia. Samozrejme najskôr začala "svietiť" placenta. Keď výskumníci myšiu matku porezali, mohli sledovať, ako sa fetálne bunky ponáhľajú na poškodené miesto. Po piatich dňoch bola ich koncentrácia v hojacej sa jazve najvyššia. Pokračovali vo svojej práci ešte ďalšie tri týždne po pôrode.
Bianchiová na stretnutí Americkej spoločnosti pre ľudskú genetiku v Toronte koncom októbra poznamenala, že zdravotný stav žien s autoimunitnými chorobami (reumatoidná artritída, skleróza multiplex) sa počas tehotenstva väčšinou zlepší. Embryonálne bunky však občas môžu v ženskom organizme naopak autoimunitnú chorobu vyvolať. Je takmer isté, že ešte pripravia vedcom aj nám nejedno prekvapenie.
Ničia aj mozgové nádory
Biológ Evan Snyder na októbrovom stretnutí Neurologickej spoločnosti v San Diegu oznámil, že embryonálne kmeňové bunky s úspechom použil na ničenie neliečiteľných a rýchlo rastúcich mozgových nádorov. Konkrétne ide o veľmi agresívny typ tumoru známeho ako vnútrolebkový glioblastóm, ktorý vytvára veľa ďalších nádorov. Ako píše www.nature.com, Snyder, ktorý pracuje na Burnhamovom inštitúte v kalifornskej La Jolle, začal rakovinu mozgu študovať potom, čo zabila jeho priateľa.
V spolupráci s Kook In Parkom z Univerzity Yonsei v Soule k ľudským embryonálnym bunkám pridali molekulu TRAIL. O nej sa už celkom spoľahlivo vie, že sa dokáže pobiť s nádorovými bunkami. Keď takto upravené embryonálne bunky vstrekli myšiam s mozgovým nádorom, nádory sa zmenšili v priemere o polovicu.
Bunky zrejme nájdu tumor tak, že sledujú chemické signály molekúl imunitného systému, ktorý sa neúspešne snaží nádor zlikvidovať. Podľa Snydera sa niečo podobné odohráva aj v iných zvieracích modeloch poranenia mozgu, keď sa vlastné kmeňové bunky organizmu snažia opraviť poškodené oblasti.
"Je to ovocie, ktoré nevisí príliš vysoko," tvrdí Snyder. "Od kmeňových buniek chcete vlastne iba to, aby našli ten hrozný kúsok tkaniva, zničili ho a nenarobili po ceste žiadnu škodu."
Podľa Snydera nemusí byť práve TRAIL jedinou možnou a správnou cestou, ako bojovať proti rakovine. Embryonálne kmeňové bunky sa môžu upraviť tak, aby niesli iné protinádorové molekuly, prípadne celú kombináciu látok, ktoré by pôsobili spoločne.
Princíp však funguje a Snyder verí, že do dvoch rokov by sa mohli začať klinické pokusy na ľuďoch.
