Informatizácia spoločnosti: nedostatočné využívanie podnikateľmi a vládnou administratívou

Jeseň je obdobím, kedy sa na Slovensku koná omnoho viac IT konferencií ako počas zvyšku roka. Väčšinou sa v načrtnutých problematikách zhodujú. Medzi často rozoberané témy patrí aj rozvoj informačnej spoločnosti. Slovensko sa síce hlási k iniciatíve eEuro

pe+, ktorá definuje ciele informatizácie pre všetky prístupové krajiny, no dnes v informatizácii zaostáva nielen za európskou pätnástkou, ale dokonca aj za krajinami, ktoré pristúpili do EÚ v máji 2004.

Konferencia "Bude Slovensko súčasťou modernej informačnej Európy?" mala cieľ vyvolať diskusiu, na základe ktorej by sa mohli definovať konkrétne opatrenia vedúce k posunu.

Pozvanie diskutovať prijali viaceré výrazné osobnosti politického i podnikateľského života. Okrem iných na konferencii vystúpili Mart Laar, bývalý predseda vlády Estónskej republiky, Pavol Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR, Pavol Prokopovič, minister dopravy pôšt a telekomunikácií, Zsolt Lukáč, štátny tajomník ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ingrid Brocková, riaditeľka kancelárie Svetovej banky na Slovensku, Ivan Štefanec, prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska, Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky, zástupcovia všetkých parlamentných politických strán, ako aj najvyšší predstavitelia kľúčových hráčov na trhu informačno-komunikačných technológií.

Kľúčová informatizácia

Istotne zaujímavá bola jednohlasná zhoda zúčastnených politikov všetkých parlamentných politických strán na tom, že informačná spoločnosť je pre nich ako pre zástupcov parlamentných politických strán jednou z najpodstatnejších priorít a to bez ohľadu na politickú príslušnosť. "Ak mienime dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie, t.j. stať sa súčasťou najkonkurenčnejšej a najdynamickejšej znalostnej ekonomiky, priorizovanie informatizácie je kľúčové. Preto je nutné pomenovať problémy informačnej spoločnosti na Slovensku zreteľne a jasne, aby sme si vytvorili predpoklady pre ich riešenie so zapojením čo najširšieho spektra spoločnosti" povedal hneď pri otvorení konferencie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič. Ale aby tieto najpodstatnejšie priority neskončili ďaleko za ešte podstatnejšími prioritami, na podujatí sa podarilo zadefinovať Odporúčania potrebných krokov pre budovanie Slovenska ako súčasti modernej informačnej Európy. Prijaté odporúčania jasne načrtávajú reálne nástroje, ktorými by vláda mohla prispieť k rozvoju informatizácie a internetizácie. Každý z politikov by mohol tieto podklady využiť pre ďalšie presadzovanie stratégie informatizácie, pretože tak ako uviedol vo svojom vystúpení Mart Laar, bývalý predseda vlády Estónska, najpodstatnejšia pre informačnú spoločnosť je osobná zainteresovanosť zodpovedných politických predstaviteľov krajiny. Prítomní predstavitelia politických strán prijali prezentované odporúčania konštruktívne a prejavili osobný a politický záujem o ich presadzovanie. Aj keď sa tým naplnil najdôležitejší predpoklad na presadzovanie informačnej spoločnosti, teda prienik informačných technológií a celkovej idey informačnej spoločnosti medzi tých, ktorí o nej rozhodujú, predsalen proces informatizácie musí byť od začiatku koordinovaný, musí mať jasného garanta všetkých jednotlivých krokov. "Preto si myslím, že vláda by už nemala dlhšie čakať s menovaním zodpovedného splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti. Som presvedčený, že kde je vôľa, tam je vždy aj cesta," komentuje odporúčania vláde Peter Kollárik, generálny riaditeľ Siemens s.r.o.

Tri hlavné priority

Hlavné tri priority v oblasti informatizácie na Slovensku sú podľa Pavla Prokopoviča digitálna gramotnosť, dostupnosť a bezpečnosť internetu a moderné verejné služby prístupné on-line.

Digitálna gramotnosť

Bez digitálnych zručností nemôžeme očakávať dopyt po zlepšených elektronických službách. Zamestnanie v znalostnej ekonomike si vyžaduje vyššie nároky na vzdelanie a zručnosti občanov, no väčšina slovenských obyvateľov zatiaľ nepovažuje internet či digitálne zručnosti za potrebné. Najefektívnejším nástrojom informatizácie spoločnosti je informatizácia vzdelávania, konkrétne informatizácia regionálneho školstva, vysokého školstva a systému celoživotného vzdelávania. Jedným z vysvetlení mimoriadneho úspechu pri budovaní znalostnej ekonomiky v Írsku a Fínsku je fakt, že sa podarilo zmeniť tieto krajiny na "celonárodné školy pre každého". V tejto oblasti sa angažuje aj Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktoré je spolurealizátorom projektu Počítače pre školy. Spoločne s projektom Infovek je v týchto dňoch pripojených na internet 3200 základných a stredných škôl. MDPaT je jedným z organizátorov výročnej konferencie Infoveku, ktorá má značný vplyv na osvetu v oblasti informatizácie školstva i celej spoločnosti. Ďalej sa na ministerstve realizuje pilotný projekt certifikovania digitálnej gramotnosti štátnych zamestnancov nadnárodným programom ECDL. "V prípade úspechu máme ambície spoločne s Úradom pre štátnu službu rozšíriť tento projekt všetkých štátnych zamestnancov" hovorí minister Prokopovič. Ďalšia aktivita, ktorú minister spomenul, je podpora informatizácie regiónov. Pripravuje sa projekt vzdelávania špecifických skupín obyvateľstva v oblasti informačných a komunikačných technológií, aby sa v našej krajine neprehlbovala tzv. technologická priepasť niektorých skupín občanov.

Dostupnosť a bezpečnosť internetu

Kvalitná informačno-komunikačná infraštruktúra je základnou podmienkou informatizácie. Prístup k internetu musí byť umožnený každému občanovi, a to napríklad na verejných miestach. Podľa viacerých štúdií a prieskumov je najväčšou bariérou pripojenia na internet cena počítača a cena samotného pripojenia. "Hoci rastom konkurencie v oblasti predaja osobných počítačov klesá ich cena ročne o 10 až 15 %, kúpyschopnosť a priority slovenského spotrebiteľa nie sú také, aby sme boli spokojní s priemerom 20 PC na 100 obyvateľov" apeluje minister Prokopovič. Preto je v štádiu prípravy návrh finančnej podpory občanom a podnikateľom pri kúpe počítača, ktorý bude pripojený na internet. Cieľom opatrení v tejto oblasti by malo byť dosiahnutie takého stavu, keď ponuka komunikačných služieb nebude limitujúcim faktorom ich využívania, ale naopak bude stimulovať dopyt po týchto službách. V oblasti bezpečnosti elektronických komunikácií sa podpora dostáva zavedeniu a praktickému používaniu zaručeného elektronického podpisu ale pozornosť sa venuje aj ďalším riešeniam zvyšujúcim bezpečnosť a spoľahlivosť elektronickej komunikácie, ochrany osobných údajov, súkromia a autorských práv.

Moderné verejné služby on-line

Verejný sektor je najväčším producentom informácií v celej Európe, preto je vhodné podporovať informatizáciu spoločnosti cez verejnú správu. Keď chýbajú služby a informácie, o ktoré majú občania najväčší záujem, dopyt po internete či lepších službách stagnuje. Dokonca aj v takej vyspelej krajine akou je Kanada, až 41% pravidelných užívateľov internetu iba zriedkavo resp. nikdy nenavštívilo internetové stránky štátnej správy. Preto je potrebné vytvoriť kvalitný obsah. Informatizácia verejnej správy navyše ponúka možnosť efektivizácie v štátnom sektore. Bez zodpovedajúcej ponuky elektronických služieb nie je možné štartovať proces informatizácie spoločnosti. Mnoho krajín využíva rôzne mechanizmy k zvýšeniu využitia služieb v oblasti informatizácie štátnej správy, vrátane využitia sprostredkovateľov, rôznych stimulov a marketingu. Stimulácia vytvárania ponuky elektronických služieb je jedným z významných katalyzátorov procesu informatizácie. V tomto sa úloha štátu javí ako nezastupiteľná, nakoľko všetky spoločenské subjekty využívajú služby štátu. Z pohľadu občana znamená využívanie elektronických služieb štátnej správy predovšetkým úsporu času a peňazí. Konečným cieľom informatizácie štátnej správy je transformácia služieb, t.j. od základu zmeniť spôsob, akým doteraz štátne správy fungovali a poskytovať lepšie služby.

Konkrétne kroky

Slovensko doteraz nemalo systémový prístup k tomu, ako využívať informačné technológie vo verejnej správe. Neexistovala koordinácia, čoho dôsledkom je, že chýbal aj systémový pohľad i prístup. Za predchádzajúcich vlád sa zodpovednosť za oblasť informatizácie "pohadzovala" z rezortu na rezort. Od prijatia stratégie informatizácie uplynul ešte príliš krátky čas, aby sa mohli skladať účty. Ale mnohé procesy sú naštartované a dostavili sa už aj prvé výsledky.

Charakter obsahu, za ktorý zodpovedá štát, je rámcovo daný a presne klasifikovaný v programe eEurope+. Na Slovensku sme začali s tzv. upratovacou akciou - auditom efektívnosti čerpania finančných prostriedkov na rozvoj informatiky v jednotlivých rezortoch. Cieľom tejto aktivity je zistiť, ako by sa dal proces informatizácie verejnej správy zefektívniť, sledovať konkrétne výsledky projektov, zaviesť koncepčnosť. Po ukončení auditu bude jasné, kde sú rezervy, kto čo robí a čo zanedbáva. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vyhodnocuje aj medzirezortné pripomienkové konanie k novopostavenému zákonu o informačných systémoch vo verejnej správe, ktorý by mal procesu informatizácie našej spoločnosti výrazne pomôcť.

Odporúčanie

Hlavným odporúčaním účastníkov konferencie je pripraviť v čo najkratšom čase aktualizovanú stratégiu informatizácie celej spoločnosti, ktorá bude sledovať tieto ciele:

Podporovať výkonnosť ekonomiky s využitím info-komunikačných technológií (IKT).

Vytvárať a podporovať stimuly pre fungovanie spoločností v oblasti info-komunikačných technológií a ich služieb.

Zvyšovať životnú úroveň obyvateľov Slovenska zlepšením prístupu k IKT v jednotlivých regiónoch.

Zvyšovať efektivitu komunikácie občan/firma so štátnou a verejnou správou.

Ustanoviť splnomocnenca vlády pre informatizáciu s kompetenciami na úrovni člena vlády a zabezpečiť v Národnom rozvojom programe od roku 2006 štandardný Sektorový operačný program orientovaný na informatizáciu slovenskej spoločnosti.

ITAPA 2004 - On-line služby eGovernmentu

V podobnom duchu sa niesol aj 3. ročník medzinárodného kongresu ITAPA, ktorý sa v dňoch 19. - 20. októbra konal v Bratislave, aj tu odzneli desiatky podnetných prezentácií z 12 krajín Európy a severnej Ameriky.

Tento mesiac bude po tretíkrát zverejnené porovnanie všetkých členských krajín EÚ z hľadiska zavádzania on-line služieb, avšak prvýkrát bude medzi tieto krajiny zaradených aj 10 novoprijatých členov vrátane Slovenska. "Presne sa dozvieme, ako je na tom eGovernment na Slovensku," informoval vo svojom vystúpení Ján Bagin zo spoločnosti Capgemini, ktorá pre Európsku komisiu zabezpečuje benchmarking všetkých krajín EÚ.

V roku 2002 Európska komisia vypracovala akčný plán informatizácie krajín EÚ "eEurope 2002", v rámci ktorého bolo definovaných 20 základných služieb verejnej správy, ktoré by členské krajiny mali do konca roku 2005 zaviesť on-line.

Európska komisia si nechala vypracovať precízny systém benchmarkingu, ktorý jasne ukáže, v akom štádiu je momentálne tá-ktorá krajina. Ako uviedol Paul Timmers, vedúci úseku eGovernment EK, európska 15-tka za posledné obdobie uskutočnila veľký progres a pri poslednom hodnotení v roku 2003 dosiahol priemer zavedenia týchto služieb do interaktívnej podoby 65 %. Plne elektronizovaných služieb, t.j. takých, ktoré je možné kompletne vybaviť cez internet bez nutnosti navštíviť úrad, je v priemere 45 % z nich. Štátny tajomník MDPT SR Mikuláš Kačaljak odhadol, že Slovensko má tieto on-line služby zavedené približne na úrovni 10 %.

Kvalitné služby za dane zatiaľ len výnimočne

Na 1. mieste v zavádzaní on-line služieb verejnej správy sa v rebríčku EÚ 15 za rok 2003 umiestnilo Švédsko, najväčší skok vpred za posledný rok zaznamenalo Rakúsko. Švédsky minister Gunnar Lund definoval tri faktory ovplyvňujúce budúci rozvoj verejnej správy - požiadavku občanov dostávať za platbu daní od verejnej správy kvalitné služby, globalizáciu s konkurenčným tlakom na efektivizáciu verejnej správy a demografické trendy. Napriek tomu, že Švédsko patrí k absolútnej európskej špičke v oblasti informatizácie verejnej správy, minister Lund na prekvapenie mnohých účastníkov kongresu ITAPA 2004 uviedol, že jeho tím identifikoval ešte ďalších 2 tisíc prekážok v národnej legislatíve, ktoré bude potrebné odstrániť, aby sa všetky služby verejnej správy pre občanov mohli vo Švédsku poskytovať elektronicky. Reinhard Posch, rakúsky vládny koordinátor pre eGovernment analyzoval najdôležitejšie etapy prípravy prostredia na funkčné využívanie služieb elektronickej verejnej správy v Rakúsku prostredníctvom elektronických podpisov. Andrus Aaslaid, poradca estónskeho ministra koordinujúceho informačnú spoločnosť uviedol, že v krajine s 1,3 miliónmi obyvateľov je už dnes vydaných viac ako 600 tisíc identifikačných kariet s elektronickým podpisom a 80% bankových transakcií sa robí elektronicky.

Počítače pre úradníkov

Na otázku ako zjednodušiť a zefektívniť prevádzku základnej infraštruktúry v štátnej správe, už odpoveď poznáme. Predovšetkým je nutné vybaviť úradníkov počítačmi s prístupom do lokálnej siete a na internet. Súčasné individuálne zabezpečovanie týchto potrieb každým úradom však predstavuje vysoko neefektívny model, ktorý neumožňuje kvalitné plánovanie výdavkov. Obstarávanie techniky je zdĺhavé a nie je možné pružne reagovať na zoštíhľovanie úradov. V budúcnosti by vybavenie počítačom, e-mailom a internetom malo byť povinnou výbavou každého kvalifikovaného pracovníka štátnej správy. Dnes veľkú časť práce útvarov informatiky na každom rezorte zaberá rutinná starostlivosť o užívateľa, a tak sa tieto odborné útvary nemôžu venovať príprave projektov a systematickému plánovaniu zlepšovania fungovania inštitúcie a jej služieb. Zefektívnenie prevádzky by znamenalo významnú pomoc a tiež by umožnilo profesionalizovať útvary informatiky na strategicko-konzultačné pracoviská. O možnostiach takéhoto prevratného kroku diskutovali počas druhého dňa konferencie ITAPA 2004 tí najpovolanejší: predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai, zástupcovia Ministerstva financií SR Peter Gschwendt a Radovan Majerský, ako aj zástupca rezortu vnútra Pavol Struhárik.

Obe spomenuté podujatia, ako aj tie ostatné, ktoré si dávajú za cieľ urobiť niečo pre informatizáciu spoločnosti, poukázali na to kde sa Slovensko nachádza a čo konkrétne treba urobiť, aby sa konečne informatizácia brala ako priorita a nie večná téma, ktorá sa donekonečna bude odsúvať na vedľajšiu koľaj.

20 základných služieb, ktoré majú krajiny EÚ zaviesť on-line do konca roka 2005

Základné služby verejnej správy pre občana:

* Daň z príjmu

* Vyhľadávanie pracovného miesta

* Sociálne benefity (príspevok v nezamestnanosti, prídavky na deti, zdravotné poistenie, študentské granty)

* Osobné dokumenty (pasy, vodičské preukazy)

* Registrácia auta - prihlásenie, zmeny

* Stavebné povolenie

* Prihlásenie k trvalému pobytu

* Verejné knižnice

* Rodný a svadobný list

* Prijatie na vysokú školu

* Zmena trvalého pobytu

* Zdravotné služby

Základné služby verejnej správy pre podnikateľov:

* Príspevok do sociálneho fondu zamestnancov

* Platba korporátnej dane

* DPH

* Založenie novej firmy

* Posielanie údajov Štatistickému úradu SR

* Colné prehlásenie

* Povolenia súvisiace so životným prostredím

* Verejné obstarávanie

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

EKONOMIKA

Kaufland mení predajne. Pozrite sa, ako budú vyzerať

Sieť už začala s prestavbou niektorých pobočiek.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 282
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 171
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 233
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 192
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 954
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 232
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 029
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 599
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 852
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 569

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop