Produkcia týchto bielkovín (nikotínových acetylcholínových receptorov) prebieha v oblastiach mozgu, ktoré sa podľa predchádzajúcich poznatkov podieľajú na nikotínovej závislosti. Receptory sú na povrchu neurónov a môžu sa skladať z rôznych podjednotiek.
Myši s mutáciou podjednotky alfa4 sú nezvyčajne citlivé na účinky nikotínu. Ich neuróny v porovnaní s normálnymi reagujú na oveľa nižšie dávky a neskôr aj výraznejšie na vyššie dávky. Správanie mutantných myší nesie znaky nikotínovej závislosti pri nižších dávkach ako v prípade normálnych zvierat.
Zmeny receptorov môžu byť zodpovedné aj za ľudskú nikotínovú závislosť. Vedcom to poslúži pri vývoji odvykacích liekov.
Prudko jedovatý alkaloid nikotín sa do ľudského organizmu dostáva najmä aktívnym či pasívnym fajčením tabaku. Zo všetkých drogových závislostí (azda s výnimkou alkoholizmu) je jeho užívanie zdravotne najnebezpečnejšie, pretože má biologicky zvlášť deštruktívne krátkodobé i dlhodobé účinky.
Azda najhoršie je, že osobné i spoločenské dôsledky nikotínovej závislosti sa ešte stále veľmi podceňujú. (urb)
