Zistila to trojica paleontológov, ktorú tvoria Jen-nien Čcheng z Národného múzea prírodných vied v Tchaj-čungu (Taiwan), Siao-čchun Wu z Kanadského múzea prírody v Ottawe (Kanada) a Čchiang Ti z Čínskej akadémie geologických vied v Pekingu (Čína). Správu o tom uverejnili v najnovšom čísle Nature.
Opisujú v nej dvojicu takmer úplných fosílií, ktorá je dnes súčasťou taiwanských muzeálnych fondov. Pôvodne sa našli vo vápencoch provincie Kuej-čou v juhozápadnej Číne. Patria k neveľkým, zhruba 30- a 20-centimetrovým jedincom morského jaštera druhu Keichousaurus hui, ktoré žili v strednom triase. Trias je počiatočný útvar druhohôr, ktorý trval od doby pred 248 miliónmi rokov do doby pred 206 miliónmi rokov.
Keď tieto fosílie dodatočne preskúmali, ukázalo sa, že ide o dve gravidné samice. Jedna má totiž na oboch stranách tela po páre embryí, druhá prinajmenšom po troch zdeformovaných embryách.
Zaujímavé boli aj poznatky získané výskumom iných morských jašterov, ichtyosaurov. Ukázali, že podobne ako v prípade moderných veľrýb a delfínov, ktoré rodia živé mláďatá, smerovali ich embryá pred pôrodom hlavou dopredu. Ak to tak nebolo, takmer určite nastali pôrodné komplikácie a matka i potomstvo uhynuli.
Viaceré embryá v telách dvojice samíc K. hui majú nesprávnu polohu. Poukazuje to na možnosť, že obe zahynuli pri nevydarenom pôrode, hoci sa pred ním embryá ešte mohli obrátiť. Ich tragédie však dnes vedcom pomohli odpovedať na otázku, ako sa rozmnožovali morské jaštery, aspoň zo širokej sauropterygijskej skupiny, ktorá žila počas celých druhohôr (až do doby pred 65 miliónmi rokov - takže aj K. hui boli súčasníkmi dinosaurov).
Tieto morské jaštery už mali pohyblivú panvu, čo uľahčovalo pôrod živých mláďat v nebezpečnom prostredí mora. Otázka, či sa sauropterygijské morské jaštery rozmnožovali znášaním vajíčok na pobreží ako korytnačky, alebo boli živorodé, sa tak vyriešila v prospech druhej možnosti.
