SME

Fascinujúce svety živej a neživej prírody sú priam osudovo prepojené

Jeden z účastníkov televíznej vedomostnej súťaže nevedel, čo je moréna. Stálo ho to peniaze. Mohol ich mať, keby si bol prečítal knihu J. Douglasa Macdougalla Stručné dejiny planéty Zeme. Kameň a život, oheň a ľad (Dokořán, Praha 2004, preložil Radek ...

Horniny Sierry Nevady (na snímke), v srdci ktorej leží Yosemitský národný park, vďačia za svoj pôvod udalostiam v druhohorách. Svoj tvar však získali relatívne nedávno, možno počas nárastu a ústupu ľadovcov v uplynulých dvoch alebo troch miliónoch rokov.

FOTO - ČTK/AP

Jeden z účastníkov televíznej vedomostnej súťaže nevedel, čo je moréna. Stálo ho to peniaze. Mohol ich mať, keby si bol prečítal knihu J. Douglasa Macdougalla Stručné dejiny planéty Zeme. Kameň a život, oheň a ľad (Dokořán, Praha 2004, preložil Radek Mikuláš).

Ako vznikli morény a čo je to till?

Morény vznikali väčšinou na okraji ľadovcov, sú to výrazné hrebene či kopy tvorené tillom. Nuž a till, to sú úlomky najrôznejších veľkostí a hornín, kedysi dávno utvorené ľadovcom. Till bežne nájdeme v Európe, USA a Kanade. Tam, kde ho vytriedili a vyčistili rieky, sa z neho stal piesok a štrk.

Ako vidno, všetko so všetkým súvisí, súčasne sa však všetko časom mení. Ako píše Macdougall, človek, rozbíjajúci kladivkom kamene, už nie je tou správnou predstavou geológa študujúceho dávnu minulosť Zeme. Geológia je dnes zmiešanina matematiky, chémie, biológie, geografie, fyziky, astronómie, klimatológie, a k väčšine z nich treba ešte pripojiť predponu paleo- alebo geo-.

"Keď som bol študentom geológie, nemal som paleontológiu vôbec rád," spomína autor. "Oveľa zaujímavejšie sa mi javili geofyzika a geochémia... Napriek tomu si myslím, že pri správnom prístupe je máločo také vzrušujúce ako držať v rukách kameň veku 500 miliónov rokov, vytesať z neho skamenelinu dosiaľ neznámeho tvora a snažiť sa predstaviť si svet spred pol miliardy rokov. Takto presne to robia paleontológovia."

Stará ako ľudstvo

Geológia je stará ako ľudstvo samo. Prvý praveký geológ objavil ložiská nerastov, z ktorých mohol vyrábať nástroje pre lov aj domáce práce. Prvým učencom, ktorý podľa biblických záznamov božsky presne zrátal, kedy vznikla Zem (23. októbra roku 4004 pred Kristom o 18.00), bol anglický teológ James Ussher v 17. storočí. Prvým ľudským geologickým skeptikom bol iný James - Hutton, ktorý pri štúdiu histórie a zrodu Zeme v 18. storočí nenašiel "najmenšiu stopu počiatku ani najmenšie vyhliadky na koniec".

Dnes vieme, že vek Zeme je 4,5 miliardy rokov. Prvý to zrátal Clair Patterson vďaka tomu, že pochopil a zdokumentoval napojenie našej domovskej planéty na celú slnečnú sústavu.

Štyri a pol miliardy mincí

Samozrejme, 4,5 miliardy môže byť číslom nad naše chápanie. Preto Macdougall navrhuje, aby sme si predstavili štyri a pol miliardy mincí, poskladaných jedna na druhej (to je však tiež ťažko riešiteľná úloha).

Môžeme sa aspoň uspokojiť s výpočtom autora, že z mincí by vyrástol šesť a pol tisíc kilometrov vysoký stĺp, o niečo dlhší, ako je vzdialenosť z povrchu Zeme do jej stredu. Možno aj toto by bola dobrá otázka do vedomostného kvízu. Rovnako ako to, prečo jedno veľké ľadovcové americké jazero nesie meno švajčiarskeho geológa Louisa Agassiza.

Macdougallovu knihu sa však oplatí prečítať nielen pred praktickou skúškou vedomostí. Na 260 stranách nás profesor Scrippsovho oceánografického ústavu Kalifornskej univerzity pozýva na nečakane dramatickú a príťažlivú prechádzku históriou Zeme. Určite nás prekvapí stálosť našej planéty, a súčasne jej obrovská premenlivosť. Poteší nás, koľko toho už veda zistila o počiatkoch života, zrode moderného človeka, zrode najrôznejších živočíchov, o najväčších vymieraniach či o striedaní dôb ľadových.

Macdougall pripomína, že o najväčší pokrok v štúdiu podnebia periodicky prichádzajúcich dôb ľadových sa - okrem Jamesa Crolla a Milutina Milankoviča - zaslúžili najmä rýchle moderné počítače. Do zisťovaní teploty v období kenozoika, ktoré sa začalo pred 66 miliónmi rokov, zas významne zasiahol americký chemik Harold Urey. Vymyslel "paleoteplomer", založený na meraní izotopov kyslíka vo vápenci.

Súčasne nás možno trochu zamrazí (alebo aj dosť, v závislosti od nátury) z toho, koľko toho vedci iba tušia, či kde vyložene blúdia.

Čo by napríklad mohlo byť "vypínačom" striedania dôb ľadových a medziľadových? Akú úlohu v pohyboch klímy hrajú skleníkové plyny oxid uhličitý a metán - sú príčinou alebo dôsledkom otepľovania? Nevieme, preto ani netušíme, kedy a ako nastane nová doba ľadová. Ktovie, možno skutočnosť, že sa priemyselná spoločnosť mohla jeden a pol storočia rozvíjať v pomerne stálom podnebí, je naozaj iba zhodou šťastných okolností.

Videné z Česka

Okrem sympatického autora má kniha aj sympatický krátky slovník odborných výrazov (nie je ich veľa). Sympatický je aj doslov Radka Mikuláška Stručné dejiny planéty Zeme, ako ich vidíme z Českej republiky. Mikulášek označuje Macdougallovu knihu za unikátnu, pretože je postavená na rozprávaní príbehov, nie na štatických ilustráciách, a pretože je napísaná bez odbornej "hantírky", ale s dostatočnou starostlivosťou a presnosťou. K tomu ani niet čo dodať.

Azda len to, že publikácia vyšla v origináli v tomto roku, preto zachytáva aj najnovšie upresnenia vo vede o Zemi. A tie sa zjavujú čoraz rýchlejším tempom. Spolu s inými knihami, ktoré pripravilo v uplynulom a v tomto roku vydavateľstvo Dokořán (P. Westbroek: Život ako geologická sila, Peter Ward, Donald Brownlee: Život a smrť planéty Zeme - spolu s vydavateľstvom Argo), pomáha laikom lepšie sa orientovať v rozmanitom svete živej a neživej prírody, ktoré sú tak osudovo prepojené.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu