Washington 15. novembra (TASR) - Drvivá väčšina zvierat a rastlín má dve pohlavia namiesto jedného, pretože pri rozmnožovaní tým dochádza zriedkavejšie ku kontaktu medzi blízkymi príbuznými. Je to výsledok rozsiahlej počítačovej simulácie vývoja jedno- a dvojpohlavnej populácie, ktorú podľa amerického časopisu Science uskutočnili dvaja vedci z univerzity v Budapešti.
Aj keď predchádzajúce počítačové modely ukázali, že aj spoločnosť tvorená jedným pohlavím môže byť stabilná, takmer všetky druhy zvierat a rastlín majú pohlavia dve. Na zodpovedanie otázky, prečo sa presadil tento zložitejší systém, vypracoval Tamás Czárán a Rolf Hoekstra model, ktorý zaľudnili jednobunkovými bytosťami - hypotetickými predkami dnešných zvierat, rastlín a húb.
Jednobunkovce sa v simulácii začali rozmnožovať nepohlavne delením, ale občas prešli k obojpohlavnému sexuálnemu rozmnožovaniu spermiami a vajíčkami, resp. jednopohlavnému prostredníctvom špeciálneho druhu buniek.
Tento model sa od tých starších odlišoval druhom kontaktov medzi indivíduami. Predtým sa väčšinou predpokladalo, že každý každého stretne rovnako často. Czárán a Hoekstra však zohľadnili to, že pravdepodobnosť stretnúť suseda je oveľa väčšia ako možnosť natrafiť na niekoho z druhého konca mesta.
Po 2420-násobnom zopakovaní tejto simulácie sa skutočne presadilo dvojpohlavné rozmnožovanie. Vedci si to vysvetľujú tým, že potomstvo z nepohlavnej fázy žije viac či menej blízko vedľa seba. Ak sa môže v jednopohlavnom systéme páriť každý s každým, potomstvo je prakticky len výsledkom kontaktu medzi blízkymi príbuznými.
V dvojpohlavnom systéme je pravdepodobnosť párenia s blízkym príbuzným len polovičná. V takomto potomstve existuje väčšia pestrosť kombinácií génov, čo zvyšuje jeho konkurencieschopnosť.
