Kult: Heretic Kingdoms - slovenské Diablo z Košíc?

Dlhé roky trval vývoj slovenského Diabla a teraz nastáva čas ohodnotiť tvrdú prácu košických 3D People. Menej početná (avšak zdatná) konkurencia na poli akčných RPG nevpustí medzi seba žiadneho outsidera. O tom ako sa presadil Kult: Heretic Kingdoms medzi hráčskymi modlami pojednáva táto recenzia.

Keď som si bral na recenziu slovenský Kult, v hlave sa mi vynorila diskusia k nedávnemu produktu nášho malého štátiku – State of War: Warmonger. Búrlivé odkazy, opovrhovanie tvorcami hry a mnoho, premnoho obvinení zo všetkých strán. Verím, že 3D People dokážu akceptovať kritiku, ktorou nikdy nešetrím. Napriek tomu Kult nezapadne tak rýchlo prachom, ako sa mi pôvodne zdalo. Chyby tu sú, ale je doslova cítiť lásku a cit venovaný výslednému produktu. Kde je snaha, tam je aj pozitívny výsledok.

Začneme klasicky, príbehom. V akčných RPG nezohráva príliš veľkú úlohu a väčšinou ide len o jednoduché zdôvodnenie návštevy dungeonu/chrámu/jaskyne. Heretic Kingdoms sa snaží priblížiť klasikám v prepracovanosti a dokonalej nadväznosti situácií typu Baldur´s Gate. Sledovanie story síce nedosahuje epických rozmerov hardcore RPG, zostáva niekde na hranici medzi plytkou zápletkou a do posledného puntíku prepracovaného sveta. Prvý šok hráčom spôsobí výber postavy, ktorý sa v hre nevyskytuje. Dokonca si nemôžete zvoliť ani len pohlavie jedinca a celý čas som musel pozerať na červenovlásku s atletickou postavou. No fuj :). Po zvolení mena hrdinky sa vám pred očami začne rozvíjať prastarý príbeh o zemi Corwenth, kde Arkor zabil samotného boha bájnym mečom GodSlayer. Ten po dlhé desaťročia prebýval v nesprávnych rukách a spôsoboval nešťastie a smútok v rodinách. Ako to už býva, po čase sa všetko vrátilo do normálu, meč sa podarilo získať späť, vrahov kult zneškodniť a zbraň ukryť pred nesprávnymi rukami. V krajine zavládol na dlhšie obdobie mier, už sa zdalo, že dobré časy sa nepominú, ale...

...ale to by nebola predsa hra, ak by dôležitý artefakt nezmizol a hráč nemusel zabrániť jeho získaniu nepohodlnými osobami, v našom prípade pokrvným príbuzným z kultu. Vyslanec inkvizície sa tak musí začať obracať, aby znovu nenastali temné časy pre cirkev a celé ľudstvo. To je hlavná zápletka, na ktorú je nabalených viacero zaujímavých questov. Väčšina je síce charakteru "dones to a dones tamto", ale nájdu sa aj výnimky. Dôležitejšia je zaujímavosť dialógov a sledovanie priemerne dlhých rozhovorov predstavuje príjemný oddych od klikania po potvorách.

RPGčko robí RPGčkom postupné vylepšovanie si základných vlastností získavaním skúseností. Tento primárny princíp sa nedá oklamať a doplatil na to Blade & Sword. Ak mi len automaticky nabiehajú úrovne bez akejkoľvek možnosti výberu investície ťažko získaných skúseností, postupne ma to prestane baviť. Nevidím dôvod k monotónnemu zabíjaniu tupých nepriateľov, bezcieľne sa môžete akurát tak škriabať v nosnej dutine, ale nie strácať drahocenný čas s hrou. Nezábavnou hrou. Prejdem však k jadru a to ohodnoteniu štyroch základných vlastnosti. Sila ovplyvňuje boj na blízku vzdialenosť, dostrel využijete hlavne pri strelných zbraniach ako napríklad luky a kuše. Mágia ovplyvňuje kúzelné schopnosti a rýchlosť pohyb postavy.

3D People si vzali za vzor americké hodnotenie študentov začínajúca na písmene F a končiace pri A+, celá stupnica obsahuje 17 ohodnotení (americké školstvo má šesť, bez plusov a mínusov), zoradených systémom F, E-, E, E+, D- atď. Neviem prečo sa vývojári rozhodli práve pre tento spôsob zobrazenia úrovne ovládanej vlastnosti, ale originalita sa im nedá uprieť a aspoň sa tým produkt odlíši od svojich číselných konkurentov.

Prvá veľká novinka predstavuje prepojenie skutočného sveta so snovým, tzv. Dreamworld. Ide o prenesenie sa do inej dimenzie v tom istom priestore (ale zrejme v inom čase), obraz naberie modrý nádych, na okrajoch sa objavia modré vlny a pred vami vstanú akoby z popola noví nepriatelia abstraktných tvarov. Už prvý quest ukázal prepojenie Dreamworldu s normálnym svetom, pričom úlohou bolo nájsť kňaza strážiaceho GodSlayera, ten sa však objavil len pri prechode do snového sveta. Viacero nepriateľov sa vyskytuje v reálnom i imaginárnom prostredí, nájdu sa však aj protivníci obývajúci len jeden svet.

Po kratšom hľadaní skillov som zostal v šoku. Pôvodne som si začal myslieť, že ich tvorcovia hry jednoducho vypustili a chceli byť práve týmto originálni. Skilly tu nenájdete, to je pravda, ich miesto totiž obsadili Attunements. Ide o obdobu klasických skillov, len si ich môžete rôzne zamieňať v spánku - máte totiž obmedzený počet používaných Attunements. To by však bolo príliš jednoduché, preto je každé Attunements zladené s jedným predmetom alebo zbraňou. Pri aktívnom predmete automaticky čerpáte danú Attunements, teda máte výhody v poškodení, výdrži – to poznáte z každého RPGčka ako klasické bonusy. Výhoda spočíva v strategickom výbere zo všetkých druhov v závislosti na používanej zbrani. Môžete experimentovať, môžete sa sústrediť len na jednu kombináciu, možností je mnoho a výber závisí len na vás. Dokopy je ich 115 a verte, že zozbierať všetky je takmer nemožné.

Trochu ma sklamal výber zbraní. Je ich dosť, nájdeme tu meče, dýky, sekery, kladivá, palcáty, palice a luky rôznych druhov, oblečenie (obuv, plášte, brnenia) a bonusy v podobe amuletov, drahokamov, či prsteňov. Klasický výpis, ale meč číslo jedna má vždy rovnaké vlastnosti a ak zistíte, že v celej hre nájdete cca 7 mečov, začne to trochu škrípať. V tom vidím obrovskú úspešnosť Diabla – neskutočne obrovské množstvo predmetov, aj keď väčšinou zmeny nerozoznáte na prvý pohľad, ale vlastnosti sa líšia. Niekomu to príliš vadiť nebude a ja nechcem pichať do osieho hniezda, ale u mňa sa vytratilo nadšenie z nájdeného nového brnenia s +5 strenght, 25% damage a prezeranie inventáru a chválenie sa priateľom svojou výbavičkou, sa tak nikdy neuskutoční. K predmetom sa viaže ešte jedna zaujímavosť. Už sa vám nestane, že napríklad z roju včiel vypadne extra ťažký štít. Kto čo nesie, to po sebe nechá.

Myslím, že všeobecný popis by som mohol už aj ukončiť a vrhnem sa na kritiku a vyzdvihovanie kladov.

GRAFIKA 7 / 10
Pôvodne som chcel dať vyššie hodnotenie, celé prostredie je ručne vykreslené do toho najmenšieho detailu, z každého jedného pixelu dýcha život a skladám svoj imaginárny klobúk pred prácou grafikov. Animácie prostredia sa tiež vydarili a málokedy máte dojem statickosti, motýle lietajú, koruny stromov sa hýbu, dobytok sa pasie, postavy bežia. Celá zápletka je rozprávaná pomocou nádherných obrázkov, ktoré by sa výborne hodili ako pozadie na plochu, tak ak sa nám podarí ich získať, tešte sa na zaujímavé wallpapery. Hardvérová náročnosť takmer neexistuje hlavne vďaka 2D izometrickému pohľadu. Kamerou môžete zoomovať a meniť tak svoj výhľad na okolie, pričom platí stará známa rovnica: „čím bližšie, tým viac detailov, ale menší dohľad“.

Druhý odstavec bude mať pre Heretic Kingdoms trpkejšiu príchuť. Interaktivita prostredia je takmer nulová a to zamrzí pri vytváraní zložitých príbytkov, nádhernej architektúry chrámov, ktorými sa môžete len kochať, ale na nič kliknúť. Druhý problém sa týka podivnej hranice objektov a s tým súvisiace obmedzenie pohybu. Každý predmet (či už ide o dom alebo pole) musíte obchádzať veľkým oblúkom a pri väčšom množstve prekážok sa stále o niečo zasekávate. Ak to čítate v texte, vyzerá to na malé chybičky, realita pri hraní však zodpovedá smutnému povzdychnutiu si. Tretí klinček do rakvičky sa týka rozdeleniu celého územia na menšie mapy, ktoré sa nahrávajú trochu dlhšie, ako by som možno čakal vzhľadom na ich veľkosť. V tomto jedinom bode pokrivkáva hardvérová nenáročnosť.

INTERFACE 8 / 10
Postavičku ovládate myškou, ale v systéme sa vyskytli menšie zmeny, ktoré potrebujú čas na adaptáciu. Ľavé tlačidlo myšky slúži na pohyb a manipuláciu s predmetmi, takže ak kliknete ľavým myšítkom na nepriateľa, dievčina poslušne dobehne k protivníkovi a zostane stáť ako soľný stĺp. „Bojuj, Vraždiaca Mašina™, sekaj, rúbaj!“, vykrikoval som po svojej krásavici, no tá neprejavovala známky života a ochotne by chcípla, keby som nepoužil pravé tlačidlo myšky. To vyvoláva zahnanie sa/vystrelenie zbraňou a mne to prišlo trochu nepraktické, ale ak som si spomenul na frustráciu pri netrafení sa kurzorom na nepriateľa pri bojoch v Diablovi za Amazonku s lukom (postava cupitala do náruče protivníka miesto vystrelenia smrteľného šípu), ihneď som si začal tento systém pochvaľovať. Je to len sila zvyku a postupného odhaľovanie výhod. V samotnom hraní využijete dnes zaužívané klávesové skratky (Q-uest, I-nventory, D-reamworld, A-ttunements, C-haracter, H-ide interface, 0-9 rýchla voľba zbrane, ALT – zobrazenie všetkých predmetov na povrchu krajiny) o čom napríklad Blade & Sword ani len netuší.

Možno ste si všimli, že som vo vymenovaní použitých kláves nespomenul M ako mapu. Dôvod je jasný. Ona tu totiž nie je! Prvý apríl je ešte ďaleko, žiadnu prdel si z vás nerobím, jednoducho tu nie je. Túto chybu neospravedlňuje ani menšia rozloha lokácii, je to jednoducho zápor. Inventár je malý, každý predmet zaberá jedno políčko a neverím tomu, že toto je smer, akým budú hľadieť všetci hráči a prikyvovať nad kvalitným zlepšením.

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Hrá sa to dobre, ale je cítiť, že to proste nie je ono. Vždy keď sa našlo niečo, čo ma dokázalo spojiť s virtuálnym svetom Kultu, za okamih sa vykompenzovalo chybičkou krásy. Do hry som sa dostával postupne, po hodinke hrania som bol presvedčený o totálnom prepadáku, ale prvý dojem vystriedalo vstrebávanie kladov a postupnej ignorácie nedostatkov. Zamrzí absencia komb (jediná výhoda šmejdu z japonského prostredia), poteší originálny spôsob liečenia. Máte pri sebe neobmedzený počet liečivých byliniek, ktoré vás po požití zaručene ozdravia, avšak poklesne maximálne možná hodnota zdravia. Tým pádom sa musíte po vyliečení uspokojiť napríklad s 90% zdravím ako maximom. Výborný nápad, aspoň som nemusel stále kaliť ako v iných prípadoch u konkurencie.

Prostredie sa mení, vnímate precízny dizajn, detaily prostredia, ale zamrzí málo rozdielov medzi predmetmi, občas poblúdite (mapa je mapa), potom si odkrojíte z príbehového koláča a znovu zavládne spokojnosť. Princíp snového sveta pridáva na hrateľnosti, rovnako ako Attunements a prinášajú oživenie. Aj keď niekedy kontroverzne, čím viac prenikáte do hry, tým viac sa zabavíte. Na druhú stranu tu máme hry, do ktorých sa dostanete ihneď...

MUTLIPLAYER
V hre sa nevyskytuje, čo je trochu nevýhoda, ale jeho testovanie by si vyžiadalo ďalšie zdržanie, takže budeme musieť ostať pri Diable 2 alebo Sacred.

ZVUKOVÉ EFEKTY 5 / 10
Hlas Toma Bakera dodáva hre tú správnu atmosféru a jeho hlasové zafarbenie sa výborne hodí do úlohy rozprávača. Raritou sú však nenahovorené dialógy s NPC, pričom questy nadabované sú (zvuk sa spustí po prejdení kurzorom po názve questu, takže sa dá celkom dobre jamovať a podľa výrazu zdesenia mojich rodinných príslušníkov a nečakaného pôrodu mojej rybičky zo mňa žiadny dobrý DJ nebude). Nepríjemné stanovenie si priorít ohľadom využitia hlasového potenciálu (nie môjho DJ umenia:). Zvuková plejáda nekončí pri dabingu, počuť kroky postavy (na každom povrchu iné), stony, revy, zbrane vydávajú svoje charakteristické zvuky, tu je to klasika. Hlavný dôvod priemerného hodnotenia sú nemé dialógy.

HUDBA 8 / 10
Do uší sa mi hrnuli nádherné stredoveké motívy s prvkami fantasy. Každá mapka mala zopár svojich charakteristických melódií a musím podotknúť, že sa k prostrediu hodili. Neviem čím to je, ale slovenské hry majú vždy výbornú hudobnú kulisu (je jedno, či ide o Conana z Cauldronu alebo Kult) a tu nájdeme niečo cez 45 minút v 41 kratších hudobných stopách.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Protivníci sú už tradične na biednej úrovni, našu hrdinku treba tiež vodiť za ručičku, takže nič nové pod slnkom. Herná doba sa pohybuje rádovo okolo 12 hodín, čo je dnešný priemer.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10  
Máme radi slovenské hry, nechceme im zbytočne ubližovať, vieme totiž v akých podmienkach vznikajú. Každá novinka nás poteší a i keď mi chvíľu trvalo dostať sa pod hrošiu kožu Kultu, podarilo sa. 3D People sa po dlhých piatich rokoch vývoja môžu tešiť z celkom úspešnej prvotiny v podobe akčného RPG, kde klad strieda zápor, ale príjemných vecí je rozhodne viac. Zaujímavý príbeh vs. nemé dialógy, pekné prostredie vs. neinteraktivita a obmedzenie pohybu, prepracované novinky (liečenie, snový svet, attunemensts) vs. chýbajúce základné prvky (málo predmetov, žiadna mapa, len singleplayer). Výsledné hodnotenie je však mierne nadpriemerné a Kult: Heretic Kingdoms si ho zaslúži pod podmienkou nízkej ceny a začatia príprav na ďalšom projekte (inak pol hviezdičky nekompromisne dole :). Kult: Heretic Kingdoms je úspešný vstup košických 3D People medzi herné štúdia a hoc nejde o AAA titul, zabaviť dokáže.