Úkaz z 11. novembra 1572 otriasol Aristotelovou dogmou o nemennosti nebeských sfér. Dánsky astronóm Tycho de Brahe si vtedy myslel, že objavil novú, jasno svietiacu hviezdu v súhvezdí Kasiopeja. Napísal o tom aj traktát De Nova et Nullius Aevi Memoria Prius Visa Stella (O novej a nikdy predtým nespozorovanej hviezde). V skutočnosti však videl "smrť" hviezdy.
Tzv. Tychova supernova bola vlastne bielym trpaslíkom, ktorý absorboval veľkú časť inej hviezdy a nakoniec explodoval. Tento úkaz údajne inšpiroval aj Williama Shakespeara, aby do úvodnej scény Hamleta zakomponoval zlé nebeské znamenie.
Sprievodcu legendárnej hviezdy sa dlho nedarilo nájsť. Objavil ho až tím astronómky Pilar Ruizovej-Lapuenteovej z univerzity v Barcelone. Vesmírom sa pohybuje trikrát rýchlejšie ako susedné objekty.
Táto hviezda sa nachádza asi 10.000 svetelných rokov (100 biliárd kilometrov) od Zeme. Svietivosťou a povrchovou teplotou sa podobá Slnku. Jej objav je dôkazom teórie, že výbuch supernovy typu 1a môže spôsobiť nielen splynutie dvoch bielych trpaslíkov, ale aj hviezda-sprievodca, ktorá prežije a potom sa rúti vesmírom.
