čreva, prekrytej kovovou platničkou. Tento dômyselný prístroj neskôr zdokonalil bostonský profesor Alexander Graham Bell, pôvodom Škót, ktorý pri patentovaní telefónu o dve hodiny predbehol Elishu Graya. Od roku 1876 sa svet, túžiaci po rýchlom spojení, môže tešiť z vynálezu, ktorý nás dnes sprevádza úplne všade.
Pri listovaní v kronike Po prvý raz... Objavy a vynálezy, ktoré pohli svetom (Fortuna Print, Bratislava 2004, z nemčiny preložili Denisa Valachová a Daniela Hrnčiarová) si uvedomíte minimálne tri veci. Po prvé, že aj udalosti prevažne vážne možno podať zaujímavo, krátko a výstižne. Po druhé, kronika svojím grafickým stvárnením neustále pripomína, ako ten čas strašne letí. A po tretie dokladá, ako pomaly sa veci menili kedysi a ako rýchlo sa menia teraz. Krátky pohľad na čierno-biele foto chýrnej modelky Twiggy zo 60. rokov a na farebný obrázok takmer súčasnej modelky Kate Mossovej presvedčivo dokladá, že rýchla zmena prebehla aj v prípade ideálu ženskej krásy. Táto zmena, nepochybne k lepšiemu, by vynikla ešte viac, keby autori namiesto súčasnej nemeckej modelky vybrali slovenskú.
Pravda, bolo by aj nad čím sa pozastaviť. V kronike napríklad nenájdete ani meno Aristotela, najcitovanejšieho vedca súčasnosti, ani Sokrata, otca filozofie, ako ju poznáme dnes. Milovníci šachu by privítali aspoň pár riadkov o tejto naozaj kráľovskej hre, a milovníci klonovania viac presnosti v pasážach o ovci Dolly (nebol to prvý naklonovaný cicavec, ale prvý z dospelej telovej bunky) alebo o klonovaní človeka (sekta raeliánov - nie realiánov - nemá v serióznej publikácii čo robiť).
Celková známka by mohla vyzerať asi takto: 5,9 za umelecký dojem a 5,5 za technické prevedenie. Na krasokorčuliarsku medailu to zrejme nebude, ale na dobré umiestnenie v súťaži o najzaujímavejšie stvárnenie literatúry faktu azda áno.
