SME

Človek má maximálne 25-tisíc génov

Vo februári 2001 genetici po dlhoročnom úsilí prečítali ľudský genóm. Okrem iného oznámili, že človek nemá viac ako 40-tisíc génov. Vtedy sa to zdalo na pána tvorstva až tragicky málo, veď pôvodné odhady sa pohybovali na hranici stotisíc.

Človek (20-25-tisíc génov) v tieni kukurice (asi 50-tisíc génov). Aspoň tak to vyzerá podľa poslednej genetickej inventarizácie. FOTO - REUTERS

Teraz však museli vedci s náznakom prekvapenia v hlase svoje pôvodné výpočty opraviť. Oznam z časopisu Nature znie: máme iba 20-25-tisíc génov, ktoré kódujú výrobu bielkovín.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Človek sa tak dostal takmer na úroveň červíka Caenorhabditis elegans, ktorý je obľúbeným pokusným živočíchom genetikov. Podľa posledných odhadov má takmer 20-tisíc génov. A v obyčajnej ryži ich vedci narátali 45-tisíc, v kukurici až 50-tisíc.

SkryťVypnúť reklamu

Kde sa stala chyba?

Ukázalo sa, že presne prečítať tri miliardy písmen genetického kódu, zapísaného v DNA, nie je jednoduché ani s pomocou najmodernejších počítačov. Zostalo v nich príliš mnoho chýb a medzier. Po ich oprave sa mnohé údajné gény ukázali ako trosky pôvodných génov, dnes už úplne nepoužiteľných. Niekedy vedci počítali jeden gén dvakrát.

Na čítaní genómu sa podieľali dve skupiny. Prvá, vedená Francisom Collinsom a platená štátom, išla pomalšou cestou korytnačky; analyzovala genóm postupne krok za krokom ako celok. Druhá, súkromná spoločnosť Celera Craiga Ventera, skúsila metódu zajaca; lúštila skôr vybrané jednotlivé časti genómu, ktoré sa po rozšifrovaní zostavovali ako skladačka.

Venter mapovanie genómu urýchlil, vniesol do neho ducha súťaživosti a dravosti. Jeden čas si s Collinsom posielali cez médiá nie práve prívetivé odkazy. Potom sa situácia upokojila, nuž a teraz sa zdá, že definitívne víťazstvo môže predsa len oslavovať Collins. Medzinárodné konzorcium genetikov pod jeho vedením odstránilo množstvo chýb a azda už definitívne znížilo možný počet ľudských génov. Viac ako 25-tisíc ich nebude, ale už ani menej ako 19 599.

SkryťVypnúť reklamu

Nie je to zas tak málo. Môže nás tešiť, že viac ako na počte záleží na regulácii génov, na tom, ako sa dokážu zapojiť do hry celého genetického orchestra. Jeden gén môže chvíľu hrať ako husle, potom ako viola a v inom prípade ako violončelo. Asi preto je neuveriteľne ťažké odhaľovať účinky jednotlivých génov so všetkými ich spínačmi, vypínačmi, brzdovými a plynovými pedálmi.

Vedci o nich už vedia dosť, ale nie toľko, aby dokázali rozlúštiť napríklad genetické tajomstvo rakoviny. V hre je príliš veľa premenných.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu