Slnečná aktivita bola za posledných osemtisíc rokov najsilnejšia počas uplynulých siedmich desaťročí.
Európski bádatelia zistili, že aktivita našej hviezdy, meraná počtom slnečných škvŕn, bola počas uplynulých siedmich desaťročí najsilnejšia za posledných 8000 rokov.
Oznámil to v časopise Nature Sami Solanki z Ústavu Maxa Plancka pre výskum slnečnej sústavy v Katlenburgu-Lindau (Nemecko) so štyrmi kolegami z Nemecka, Fínska a zo Švajčiarska. Základom ich zistenia bola rekonštrukcia počtov slnečných škvŕn pomocou dendrochronologicky meraných obsahov rádioaktívneho uhlíka (určovanie času podľa letokruhov stromov).
Začal to Galileo
Výskyt slnečných škvŕn a ich hojnosť sú najočividnejšími a najľahšie merateľnými ukazovateľmi búrlivej magnetickej aktivity na povrchu Slnka. Pravidelne sa pozorujú ďalekohľadmi od roku 1610 (Galileo Galilei). Sú však aj staršie spoľahlivé správy o slnečných škvrnách, získané pozorovaniami voľným okom, najmä od východoázijských dvorných hvezdárov.
Počet škvŕn kolíše v základnom, približne 11-ročnom cykle (dĺžka sa mení od 8 do 18 rokov), no vyskytujú sa aj dlhodobejšie nepravidelnosti. Najvýraznejšou bolo zatiaľ takzvané Maunderovo minimum v rokoch 1645 až 1715, keď na Slnku neboli prakticky žiadne škvrny. Podobne anomálne, hoci opačne, je obdobie približne od roku 1940.
Naposledy pred osemtisíc rokmi
Solanki s kolegami teraz zistil, že rovnako aktívne bolo Slnko naposledy pred vyše 8000 rokmi. Za posledných viac ako 11 400 rokov strávilo v takom aktívnom stave iba zhruba desať percent času. Takmer všetky skoršie obdobia vysokej aktivity v priebehu tohto obdobia však boli kratšie ako to súčasné.
Výnimočnosť súčasného obdobia (hoci práve tento rok sa nachádzame v minime 11-ročného cyklu) navodzuje dojem, že takáto silná slnečná aktivita by mohla súvisieť s prebiehajúcim globálnym otepľovaním. Medzi úrovňou slnečnej aktivity a pozemskou klímou totiž jestvuje preukázateľná závislosť. Momentálny vedecký konsenzus je však skôr taký, že za aktuálne otepľovanie, najvýraznejšie v posledných 30 rokoch, zrejme Slnko nemôže. Prinajmenšom nie je jeho hlavnou príčinou.
Škvrny sú najočividnejším znakom aktivity Slnka.
FOTO - NASA, STOCKHOLM OBSERVATORY
Nádherná hra slnečných lúčov v Dome siedmich bábik v Dzibilchaltúne na mexickom polostrove Yacatán. Slnko tu svieti cez dvere budovy práve vtedy, keď sú deň a noc rovnako dlhé, teda v čase jarnej a jesennej rovnodennosti.
FOTO - TASR/EPA
