foto
Pred takmer šesťdesiatimi rokmi Thor Heyerdahl plával na plti Kon-Tiki (na snímke) cez Tichý oceán. V jeho stopách sa vydá podobná výprava na rovnako primitívnom plavidle, avšak vybavenom slnečnými panelmi, družicovou navigáciou a pripojením na internet.
Účastníci výpravy chcú vyplávať z Peru k Polynézii 28. apríla 2005. V decembri začnú svoju plť stavať z balzového dreva. Výpravu, ktorej náklady sa odhadujú na 30 miliónov korún, podporuje nórske ministerstvo životného prostredia a Múzeum Kon-Tiki v Oslo.
Prales už nie je
Nová plť bude vyzerať takmer ako pôvodná Kon-Tiki. Ponesie však meno polynézskeho boha oceánu Tangaroa. Ďalšie vybavenie bude zodpovedať modernej dobe: elektrinu pre posádku dodajú slnečné panely a pripojenie k internetu umožní informovať fanúšikov o priebehu cesty a zážitkoch moreplavcov.
K dispozícii bude i družicová navigácia, jej praktické využitie však bude limitované. Nové plavidlo má byť o niečo lepšie ovládateľné ako Kon-Tiki, napriek tomu sa však bude musieť spoľahnúť najmä na vetry a morské prúdenie.
Zmeny životného prostredia prípravy skomplikujú. V mieste, kde Heyerdahl a jeho ľudia ťažili drevo, je už dažďový prales vyrúbaný. Nová výprava preto musí balzové drevo ťažiť vo vzdialenejšom lese.
Účastníci novej výpravy predpokladajú, že im plavba potrvá zhruba rovnako dlho ako Heyerdahlovi, teda 101 dní. Po ceste budú moreplavci odoberať vzorky vody a živočíchov, aby mohli posúdiť ekologickú záťaž morského prostredia.
Hľadá sa posledný morský vlk
"Myslím, že otcovi by sa projekt páčil a bol by veľmi šťastný, že sa na ňom zúčastňuje jeho vnuk," povedal Thor Heyerdahl junior agentúre Associated Press.Dvadsaťsedemročný Heyerdahlov vnuk Olav je stavebný inžinier, preto má na starosti postavenie plte a jej údržbu v čase plavby. "Takejto výprave nemožno odolať, vyhovuje môjmu zmyslu pre dobrodružstvo," povedal.
Posádku zatiaľ tvoria štyria Nóri, jeden Švéd a tiež papagáj, aby plavcom nebolo smutno. Šiesty člen posádky sa iba hľadá, mal by to však byť Nór, ktorý výborne ovláda plavbu na mori. Jednoducho skúsený morský vlk.
Odkiaľ vlastne prišli?
Plavba Kon-Tiki vstúpila do dejín odboru, ktorý sa volá experimentálna archeológia. Závery, ktoré priniesla, však neskôr vyvrátila iná vedná disciplína - genetika.
Loď vyplávala 28. apríla 1947. Šesticu dobrodruhov viedol Thor Heyerdahl (1914-2002). Chcel dokázať, že ostrovy Polynézie osídlili moreplavci z Južnej Ameriky.
Vtedajšie teórie predpokladali, že v dobe kamennej sa ľudia dostali do južnej Polynézie z juhovýchodnej Ázie, teda od západu, proti vetrom i prúdom. Heyerdahlovi sa zdal logickejší príchod osídlencov od východu, z Južnej Ameriky.
Pretože jeho hypotézu vedecký svet nebral vážne, postavil balzovú plť, aké mali americkí Indiáni. Nazval ju menom boha slnka Kon-Tiki, ktorého uctievali Inkovia. Po dobrodružnej plavbe a po takmer 8000 kilometroch Kon-Tiki naozaj dorazila z Peru k neobývanému polynézskemu atolu Raroia, kde sa rozbila o útes.
Heyerdahl o výprave napísal bestseller a nakrútil film, ocenený Oscarom v kategórii dokumentaristiky.
Posledný úder zasadila genetika
Iné dôkazy však hypotézu nórskeho bádateľa vylučujú. Lingvisti konštatujú, že jazyky v Polynézii a v Južnej Amerike nemajú nič spoločné. Archeológovia objavujú na Polynézii predmety pripomínajúce veci z juhovýchodnej Ázie.
Heyerdahl neskôr navrhol teóriu, že sa v Polynézii mohli stretnúť dve vlny prisťahovalcov - prvá z Južnej Ameriky a druhá z juhovýchodnej Ázie; prvá priviezla poľnohospodárske plodiny, druhá jazyk a materiálnu kultúru.
Rozvoj genetiky však priniesol posledný úder. Ukazuje sa, že čím sú si jednotlivé ľudské skupiny bližšie, tým zhodnejší je aj ich génový profil. Genetici však neobjavili podobnosť, ktorá by potvrdzovala príbuznosť obyvateľov Južnej Ameriky a Polynézie.
Teória Thora Heyerdahla však ešte nie je mŕtva. Vedci stále nemôžu vysvetliť, ako sa na Polynéziu dostali už v prehistórii juhoamerické sladké zemiaky a tekvice. Že by ich pradávni Juhoameričania predsa len priviezli a zasadili, a potom do jedného vyhynuli? (jet)
